Londýn 22. februára (TASR) - Oživenie globálneho hospodárskeho rastu aj inflácie v minulom roku (po uvoľnení opatrení spojených s pandémiou ochorenia COVID-19) prinieslo prvý pokles globálneho dlhu v dolárovom vyjadrení od roku 2015. Vyplýva to z najnovších údajov Inštitútu medzinárodných financií (IIF). TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Podľa IIF nominálna hodnota globálneho dlhu sa minulý rok znížila o približne 4 bilióny USD (3,76 bilióna eur) a vrátila sa späť pod hranicu 300 biliónov USD, ktorú prekročila v roku 2021.

Za poklesom globálneho dlhu boli výlučne bohatšie, vyspelejšie trhy, ktoré ako skupina zaznamenali zníženie celkového dlhu na 200 biliónov USD z 206 biliónov USD rok predtým.

Naproti tomu výška dlhu rozvojového sveta dosiahla nový rekord 98 biliónov USD, keďže ich náklady na pôžičky minulý rok vzrástli. Najviac pritom stúpli dlhy štátov, ako sú Rusko, India, Mexiko, Vietnam a Singapur.

Silnejšia ekonomická aktivita a vyššia inflácia spôsobili "eróziu" dlhu a viedli k zníženiu pomeru globálneho dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) o viac ako 12 percentuálnych bodov na 338 % HDP.

K zlepšeniu však opäť prispeli výlučne vyspelé trhy, ktoré zaznamenali celkový pokles dlhu o 20 percentuálnych bodov na 390 % HDP. Pomer dlhu rozvíjajúcich sa trhov medzitým vzrástol o 2 percentuálne body na 250 % HDP, najmä pre zvýšenie dlhu Číny a Singapuru.

Externé dlhové zaťaženie mnohých rozvojových krajín sa zhoršilo v dôsledku prudkého oslabenia ich mien (v roku 2022) voči doláru, pripomenul IIF a dodal, že to stlačilo dopyt investorov po dlhoch rozvíjajúcich sa trhov v miestnej mene na niekoľkoročné minimá "bez náznaku oživenia".