Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Organizácia Globsec, ktorá 15 rokov organizuje najväčšiu konferenciu v strednej Európe, tvrdí, že už dlhodobo pociťuje problém kongresových kapacít v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 23. októbra (TASR) – Bratislava má nedostatočne rozvinutú konferenčnú infraštruktúru, prichádza preto ročne o 80 miliónov eur. Poukázala na to mimovládna nezisková organizácia Globsec, ktorá si nechala vypracovať dôsledkovú štúdiu. Bratislavský magistrát pre TASR uviedol, že hlavné mesto by malo mať reprezentatívne kongresové centrum, a predpokladá, že v dohľadnom čase aj vznikne.
Organizácia Globsec, ktorá 15 rokov organizuje najväčšiu konferenciu v strednej Európe, tvrdí, že už dlhodobo pociťuje problém kongresových kapacít v Bratislave. Dialo sa tak napríklad aj pri predsedníctvach Slovenska v Rade Európskej únie (EÚ) či v OBSE. Aj preto sa rozhodla dať si vypracovať štúdiu. "Tá len potvrdzuje potrebu a akútnosť vzniku kongresového centra a upozorňuje na fakt, že v tomto segmente ako krajina zaostávame," povedal prezident Globsecu Róbert Vass. Problém nedostatočných kongresových kapacít podľa jeho slov "páli" najviac asi ich organizáciu, preto sa rozhodli prevziať iniciatívu za vznik kongresového centra.
Bratislava podľa organizácie ako jediné hlavné mesto v EÚ nemá samostatné zariadenie, ktoré by slúžilo ako kongresové a kultúrne centrum. Praha, Budapešť či Viedeň majú aspoň tri takéto centrá. Centrum s kapacitou aspoň 3000 miest na sedenie len pri 60 percentách obsadenosti by však podľa Globsecu malo priniesť vyše 80 miliónov eur ročne do HDP so ziskom na daniach vyše 12 miliónov eur ročne. Zároveň podotýka, že napriek masívnym ekonomickým prínosom pre mesto a štát sa ukazuje, že takéto centrá sú neziskové a ich prevádzka je stratová alebo s nulovým ziskom. "Prínos takéhoto centra je výnosný najmä pre krajinu a mesto, preto sa na vzniku takýchto centier v zahraničí štát aj priamo podieľa," spresnila organizácia.
"Sme hlavné mesto s najhustejšou sieťou nákupných centier na obyvateľa, ale jediné bez kongresového centra. Bratislava je pritom stále neobjavená, má vynikajúcu atmosféru a môže byť bránou do celej strednej Európy," povedal Vass. Globsec poukazuje na to, že kongresový turizmus je pre krajinu najvýnosnejším. Vo Viedni prináša 1,1 miliardy eur do HDP ročne so ziskom na daniach 321 miliónov eur ročne. Bratislava podľa organizácie obsadila v rebríčku organizovania medzinárodných podujatí strednej Európy 177. miesto, zatiaľ čo sa Viedeň dlhodobo pohybuje na prvých troch miestach. Praha a Budapešť sú v prvej dvanástke. Viedeň už nedokáže absorbovať zhruba 25 percent kongresov, ktoré musí odmietať.
"Vnímame, že Bratislava by mala mať reprezentatívne kongresové centrum. Registrujeme aj iniciatívy za vznik kongresového centra a tak sa dá predpokladať, že v dohľadnom čase kongresové centrum v Bratislave vznikne," uviedlo pre TASR mesto Bratislava.
V júni vyhlásil jeden z bratislavských developerov, že chce v blízkosti Pribinovej ulice vybudovať kongresovo–administratívne centrum. Priniesť má priestor na organizovanie podujatí rôzneho rozsahu od komorných kultúrnych a spoločenských akcií až po konferencie pre takmer 2000 účastníkov. Začiatok výstavby je naplánovaný na rok 2022.
Organizácia Globsec, ktorá 15 rokov organizuje najväčšiu konferenciu v strednej Európe, tvrdí, že už dlhodobo pociťuje problém kongresových kapacít v Bratislave. Dialo sa tak napríklad aj pri predsedníctvach Slovenska v Rade Európskej únie (EÚ) či v OBSE. Aj preto sa rozhodla dať si vypracovať štúdiu. "Tá len potvrdzuje potrebu a akútnosť vzniku kongresového centra a upozorňuje na fakt, že v tomto segmente ako krajina zaostávame," povedal prezident Globsecu Róbert Vass. Problém nedostatočných kongresových kapacít podľa jeho slov "páli" najviac asi ich organizáciu, preto sa rozhodli prevziať iniciatívu za vznik kongresového centra.
Bratislava podľa organizácie ako jediné hlavné mesto v EÚ nemá samostatné zariadenie, ktoré by slúžilo ako kongresové a kultúrne centrum. Praha, Budapešť či Viedeň majú aspoň tri takéto centrá. Centrum s kapacitou aspoň 3000 miest na sedenie len pri 60 percentách obsadenosti by však podľa Globsecu malo priniesť vyše 80 miliónov eur ročne do HDP so ziskom na daniach vyše 12 miliónov eur ročne. Zároveň podotýka, že napriek masívnym ekonomickým prínosom pre mesto a štát sa ukazuje, že takéto centrá sú neziskové a ich prevádzka je stratová alebo s nulovým ziskom. "Prínos takéhoto centra je výnosný najmä pre krajinu a mesto, preto sa na vzniku takýchto centier v zahraničí štát aj priamo podieľa," spresnila organizácia.
"Sme hlavné mesto s najhustejšou sieťou nákupných centier na obyvateľa, ale jediné bez kongresového centra. Bratislava je pritom stále neobjavená, má vynikajúcu atmosféru a môže byť bránou do celej strednej Európy," povedal Vass. Globsec poukazuje na to, že kongresový turizmus je pre krajinu najvýnosnejším. Vo Viedni prináša 1,1 miliardy eur do HDP ročne so ziskom na daniach 321 miliónov eur ročne. Bratislava podľa organizácie obsadila v rebríčku organizovania medzinárodných podujatí strednej Európy 177. miesto, zatiaľ čo sa Viedeň dlhodobo pohybuje na prvých troch miestach. Praha a Budapešť sú v prvej dvanástke. Viedeň už nedokáže absorbovať zhruba 25 percent kongresov, ktoré musí odmietať.
"Vnímame, že Bratislava by mala mať reprezentatívne kongresové centrum. Registrujeme aj iniciatívy za vznik kongresového centra a tak sa dá predpokladať, že v dohľadnom čase kongresové centrum v Bratislave vznikne," uviedlo pre TASR mesto Bratislava.
V júni vyhlásil jeden z bratislavských developerov, že chce v blízkosti Pribinovej ulice vybudovať kongresovo–administratívne centrum. Priniesť má priestor na organizovanie podujatí rôzneho rozsahu od komorných kultúrnych a spoločenských akcií až po konferencie pre takmer 2000 účastníkov. Začiatok výstavby je naplánovaný na rok 2022.
