Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozitívnym príkladom slovenského producenta, ktorý spracováva slovenské suroviny, je podľa Matečnej firma Alfa bio, s.r.o., vyrábajúca potraviny značky Lunter na čisto rastlinnej báze.
Autor TASR
Banská Bystrica 24. marca (TASR) – Banskobystrický pivovar je príkladom toho, že sa na Slovensku dá produkovať a zároveň spotrebovávať. Po pracovnej návšteve pivovaru to uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Šéfka agrorezortu zároveň vyzdvihla, že pivovar je v oblasti hlavných surovín sebestačný.
Banskobystrický pivovar je v súčasnosti jediným slovenským pivovarom bez zahraničného kapitálu. Zamestnáva 85 ľudí, pričom v budúcnosti by sa mal tento počet ešte zvýšiť. Jeho ročná produkcia je 100.000 hektolitrov, väčšina produkcie putuje na slovenský trh. Pivovar pri výrobe používa slovenské suroviny. Príkladom je Levický slad, ktorý v roku 2016 vstúpil do registra chránených zemepisných označení.
„Keďže sa rysoval problém so slovenským sladom a chmeľom, tak sme vstúpili do spoločnosti Slovchem družstvo a dnes kontrolujeme celú produkciu slovenského chmeľu. Pod naším vedením nedošlo prvýkrát k úbytku ani hektára chmeľníc a chceme v tomto trende naďalej pokračovať a chceme rozvíjať slovenské chmeliarstvo,“ podotkol predseda predstavenstva Banskobystrického pivovaru Branislav Cvik s tým, že podobne to bolo aj so vstupom do Levickej sladovne.
„V tejto chvíli sme v týchto našich surovinách sebestační vďaka tomu, že kontrolujeme spoluvlastnícky alebo vlastnícky tieto spoločnosti. Inak by to bol veľký problém,“ skonštatoval Cvik. Spoločnosť Slovchem družstvo v spolupráci s pivovarom podľa jeho slov v súčasnosti pripravuje koncepciu rozvoja chmeľníc.
Tento krok spoločnosti ocenila aj šéfka agrorezortu. Ešte v minulosti totiž počet chmeľníc na Slovensku klesal. Kým v roku 2004 to bolo podľa jej slov 900 hektárov chmeľníc, neskôr klesol tento počet na 330 hektárov. „Dnes máme zastabilizovanú výmeru 140 hektárov chmeľníc,“ dodala Matečná. Aj keď dnes neexistujú nástroje na podporu rozširovania chmeľníc, v budúcnosti by to podľa jej slov mohli zmeniť systémové opatrenia.
Ďalším pozitívnym príkladom slovenského producenta, ktorý spracováva slovenské suroviny, je podľa Matečnej firma Alfa bio, s.r.o., vyrábajúca potraviny značky Lunter na čisto rastlinnej báze. Spoločnosť zamestnáva 210 ľudí a svoje výrobky predáva v deviatich európskych krajinách. „Základná surovina, ktorú využívame, je pestovaná na Slovensku. Sója sa pestuje na Slovensku sto rokov, je 100 % NON GMO. Čiže tú prvotnú surovinu tu vypestujeme, spracujeme a gro sa aj minie na Slovensku,“ priblížil Juraj Lunter zo spoločnosti Alfa bio, s.r.o.
"Apelujeme na slovenského spotrebiteľa, slovenské produkty sú nielen že dobré, nielen že kvalitné. Celý proces máme pod kontrolou, nielen vo vnútri fabrík, ale samozrejme aj na pultoch. To, že podporujeme slovenské potraviny, podporujeme našich domácich výrobcov a domácich prvovýrobcov," dodala ministerka.
Banskobystrický pivovar je v súčasnosti jediným slovenským pivovarom bez zahraničného kapitálu. Zamestnáva 85 ľudí, pričom v budúcnosti by sa mal tento počet ešte zvýšiť. Jeho ročná produkcia je 100.000 hektolitrov, väčšina produkcie putuje na slovenský trh. Pivovar pri výrobe používa slovenské suroviny. Príkladom je Levický slad, ktorý v roku 2016 vstúpil do registra chránených zemepisných označení.
„Keďže sa rysoval problém so slovenským sladom a chmeľom, tak sme vstúpili do spoločnosti Slovchem družstvo a dnes kontrolujeme celú produkciu slovenského chmeľu. Pod naším vedením nedošlo prvýkrát k úbytku ani hektára chmeľníc a chceme v tomto trende naďalej pokračovať a chceme rozvíjať slovenské chmeliarstvo,“ podotkol predseda predstavenstva Banskobystrického pivovaru Branislav Cvik s tým, že podobne to bolo aj so vstupom do Levickej sladovne.
„V tejto chvíli sme v týchto našich surovinách sebestační vďaka tomu, že kontrolujeme spoluvlastnícky alebo vlastnícky tieto spoločnosti. Inak by to bol veľký problém,“ skonštatoval Cvik. Spoločnosť Slovchem družstvo v spolupráci s pivovarom podľa jeho slov v súčasnosti pripravuje koncepciu rozvoja chmeľníc.
Tento krok spoločnosti ocenila aj šéfka agrorezortu. Ešte v minulosti totiž počet chmeľníc na Slovensku klesal. Kým v roku 2004 to bolo podľa jej slov 900 hektárov chmeľníc, neskôr klesol tento počet na 330 hektárov. „Dnes máme zastabilizovanú výmeru 140 hektárov chmeľníc,“ dodala Matečná. Aj keď dnes neexistujú nástroje na podporu rozširovania chmeľníc, v budúcnosti by to podľa jej slov mohli zmeniť systémové opatrenia.
Ďalším pozitívnym príkladom slovenského producenta, ktorý spracováva slovenské suroviny, je podľa Matečnej firma Alfa bio, s.r.o., vyrábajúca potraviny značky Lunter na čisto rastlinnej báze. Spoločnosť zamestnáva 210 ľudí a svoje výrobky predáva v deviatich európskych krajinách. „Základná surovina, ktorú využívame, je pestovaná na Slovensku. Sója sa pestuje na Slovensku sto rokov, je 100 % NON GMO. Čiže tú prvotnú surovinu tu vypestujeme, spracujeme a gro sa aj minie na Slovensku,“ priblížil Juraj Lunter zo spoločnosti Alfa bio, s.r.o.
"Apelujeme na slovenského spotrebiteľa, slovenské produkty sú nielen že dobré, nielen že kvalitné. Celý proces máme pod kontrolou, nielen vo vnútri fabrík, ale samozrejme aj na pultoch. To, že podporujeme slovenské potraviny, podporujeme našich domácich výrobcov a domácich prvovýrobcov," dodala ministerka.
