Celkovo má v Česku gréckeho majiteľa 264 firiem, väčšina z nich podniká v obchode, cestovnom ruchu alebo v nehnuteľnostiach.
Autor TASR
Praha 20. júla (TASR) - V porovnaní s inými zahraničnými podnikateľmi nepatria Gréci v Českej republike k príliš aktívnym. V pomyselnom rebríčku najväčších a najčastejších zahraničných majiteľov českých firiem, ktorý pravidelne zostavuje poradenská spoločnosť Bisnode, sa pohybujú okolo 50. miesta. Celkovo má v Česku gréckeho majiteľa 264 firiem, väčšina z nich podniká v obchode, cestovnom ruchu alebo v nehnuteľnostiach, pričom väčšinou ide o malé spoločnosti so základným kapitálom 200.000 Kč (7392,62 eura) a obratom do jedného milióna korún.
Grécki podnikatelia v Česku sa vo všeobecnosti zameriavajú na malý a stredný biznis s relatívne nízkou pridanou hodnotou. Až tri štvrtiny z nich podnikajú v obchode, oblasti cestovného ruchu alebo v oblasti realít. "Tu by sme mohli nájsť paralelu so súčasnou gréckou krízou," povedal pre TASR analytik Bisnode Michal Říčař, ktorý dodal, že malé firmy s orientáciou na export potravín sú pre krajinu, ako je Grécko, príliš malým záchranným pásom. "Súčasnej svetovej ekonomike je vlastný informačný charakter s kapitálom a so službami s vysokou pridanou hodnotou. To by si Grécko malo v prvom rade uvedomiť a následne sa preorientovať na zaujímavé investície, produkty a služby, ktoré skutočne dokážu, a nielen cenovo, ale aj kvalitatívne konkurovať na medzinárodnom poli," uviedol Říčař.
Ako dodal, týmto spôsobom Grécko postupne transformuje svoju slabú ekonomiku, priláka nové investície a začne byť produktovo zaujímavé. To je podľa Říčařa ekonomicky adekvátne riešenie, ktoré si však vyžaduje trpezlivosť a úsilie Grékov učiť sa novým veciam, novému spôsobu konkurencieschopnosti a najmä ochotu uskutočniť patričné zmeny.
"Navrhované škrty, reštrikcie a čiastočná privatizácia sú správne v tom zmysle, že veriteľom naznačujú ochotu zmeniť systém a znížiť prehnané výdavky zo strany štátu. No bezprostredne potom sa musí naznačiť spôsob, ako sa dostať z dlhovej pasce, v ktorej sa Grécko nachádza a v ktorej sa bez fundovaného ekonomického riešenia bude nachádzať aj naďalej," dodal Říčař.
Grécki podnikatelia v Česku sa vo všeobecnosti zameriavajú na malý a stredný biznis s relatívne nízkou pridanou hodnotou. Až tri štvrtiny z nich podnikajú v obchode, oblasti cestovného ruchu alebo v oblasti realít. "Tu by sme mohli nájsť paralelu so súčasnou gréckou krízou," povedal pre TASR analytik Bisnode Michal Říčař, ktorý dodal, že malé firmy s orientáciou na export potravín sú pre krajinu, ako je Grécko, príliš malým záchranným pásom. "Súčasnej svetovej ekonomike je vlastný informačný charakter s kapitálom a so službami s vysokou pridanou hodnotou. To by si Grécko malo v prvom rade uvedomiť a následne sa preorientovať na zaujímavé investície, produkty a služby, ktoré skutočne dokážu, a nielen cenovo, ale aj kvalitatívne konkurovať na medzinárodnom poli," uviedol Říčař.
Ako dodal, týmto spôsobom Grécko postupne transformuje svoju slabú ekonomiku, priláka nové investície a začne byť produktovo zaujímavé. To je podľa Říčařa ekonomicky adekvátne riešenie, ktoré si však vyžaduje trpezlivosť a úsilie Grékov učiť sa novým veciam, novému spôsobu konkurencieschopnosti a najmä ochotu uskutočniť patričné zmeny.
"Navrhované škrty, reštrikcie a čiastočná privatizácia sú správne v tom zmysle, že veriteľom naznačujú ochotu zmeniť systém a znížiť prehnané výdavky zo strany štátu. No bezprostredne potom sa musí naznačiť spôsob, ako sa dostať z dlhovej pasce, v ktorej sa Grécko nachádza a v ktorej sa bez fundovaného ekonomického riešenia bude nachádzať aj naďalej," dodal Říčař.