Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predaj ostrovov však neprichádza do úvahy, pretože podľa Andreasa Taprancisa zisk z predaja by nebol vyšší, ako príjmy z dlhodobého prenájmu.
Autor TASR
Atény 12. septembra (TASR) - Grécky fond predaja štátneho majetku si vybral 40 neobývaných ostrovov a ostrovčekov, ktoré by vláda mohla prenajať až na 50 rokov a znížiť tak dlh krajiny.
Veritelia na Atény vyvíjajú tlak, aby oživili program predaja štátneho majetku, ktorý je jednou z kľúčových podmienok záchranného úveru.
"Identifikovali sme lokality, ktoré majú vhodný terén, sú blízko pevniny, majú vybudovanú infraštruktúru a zároveň nepredstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť," uviedol Andreas Taprancis, riaditeľ sekcie realít vo fonde. Pripomenul, že súčasná legislatíva fondu nedovoľuje ostrovy predať.
Úlohou fondu je získať 50 miliárd eur do roku 2020 z predaja štátneho majetku a splniť tak jednu z podmienok oboch záchranných úverov v celkovej výške 240 miliárd eur.
V Aténach momentálne prebieha kontrola zo strany veriteľov, ktorí preverujú, ako grécka vláda pokročila pri znižovaní svojho dlhu a zavádzaní reforiem. Od ich správy závisí, či Grécko dostane ďalšiu splátku z pôžičky.
Podľa premiéra Antonisa Samarasa komerčné využitie niektorých ostrovov by mohlo Grécku pomôcť znížiť verejný dlh a zabezpečiť si tak prísun peňazí zo záchranných balíkov.
Na zozname, ktorý pripravil fond predaja štátneho majetku, sú ostrovy s rozlohou od 500.000 štvorcových metrov (m2) po 3 milióny m2, na ktorých je možné vybudovať špičkové turistické zariadenia. Doba prenájmu sa bude pohybovať v rozmedzí od 30 do 50 rokov.
Fond preskúmal 562 z približne 6000 ostrovov a ostrovčekov, ktoré patria Grécku. Niektoré sú už v súkromných rukách, ako napríklad Skorpios, ktorý vlastnia dedičia legendárneho lodiarskeho magnáta Aristotela Onassisa.
Šéf fondu Taprancis odmietol zatiaľ zverejniť mená ostrovov, ktoré chce vláda ponúknuť na prenájom. Parlament musí totiž najskôr schváliť legislatívu, ktorá umožní súkromným investorom zveľaďovať štátny majetok, stanoví environmentálne podmienky, členenie a maximálny počet budov.
Predaj ostrovov však neprichádza do úvahy, pretože podľa Taprancisa zisk z predaja by nebol vyšší, ako príjmy z dlhodobého prenájmu. Verí tiež, že Grécko priláka viac investícií, ak zmení opustené ostrovy na dovolenkové rezorty.
Okrem toho, predaj pozemkov vo vlastníctve štátu je v Grécku politicky citlivá téma. V roku 1996 sa spor medzi Gréckom a Tureckom o vlastníctvo neobývaného ostrova Imnia v Egejskom mori, ktorý Turci nazývajú Kardak, takmer skončil ozbrojeným konfliktom.
Veritelia na Atény vyvíjajú tlak, aby oživili program predaja štátneho majetku, ktorý je jednou z kľúčových podmienok záchranného úveru.
"Identifikovali sme lokality, ktoré majú vhodný terén, sú blízko pevniny, majú vybudovanú infraštruktúru a zároveň nepredstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť," uviedol Andreas Taprancis, riaditeľ sekcie realít vo fonde. Pripomenul, že súčasná legislatíva fondu nedovoľuje ostrovy predať.
Úlohou fondu je získať 50 miliárd eur do roku 2020 z predaja štátneho majetku a splniť tak jednu z podmienok oboch záchranných úverov v celkovej výške 240 miliárd eur.
V Aténach momentálne prebieha kontrola zo strany veriteľov, ktorí preverujú, ako grécka vláda pokročila pri znižovaní svojho dlhu a zavádzaní reforiem. Od ich správy závisí, či Grécko dostane ďalšiu splátku z pôžičky.
Podľa premiéra Antonisa Samarasa komerčné využitie niektorých ostrovov by mohlo Grécku pomôcť znížiť verejný dlh a zabezpečiť si tak prísun peňazí zo záchranných balíkov.
Na zozname, ktorý pripravil fond predaja štátneho majetku, sú ostrovy s rozlohou od 500.000 štvorcových metrov (m2) po 3 milióny m2, na ktorých je možné vybudovať špičkové turistické zariadenia. Doba prenájmu sa bude pohybovať v rozmedzí od 30 do 50 rokov.
Fond preskúmal 562 z približne 6000 ostrovov a ostrovčekov, ktoré patria Grécku. Niektoré sú už v súkromných rukách, ako napríklad Skorpios, ktorý vlastnia dedičia legendárneho lodiarskeho magnáta Aristotela Onassisa.
Šéf fondu Taprancis odmietol zatiaľ zverejniť mená ostrovov, ktoré chce vláda ponúknuť na prenájom. Parlament musí totiž najskôr schváliť legislatívu, ktorá umožní súkromným investorom zveľaďovať štátny majetok, stanoví environmentálne podmienky, členenie a maximálny počet budov.
Predaj ostrovov však neprichádza do úvahy, pretože podľa Taprancisa zisk z predaja by nebol vyšší, ako príjmy z dlhodobého prenájmu. Verí tiež, že Grécko priláka viac investícií, ak zmení opustené ostrovy na dovolenkové rezorty.
Okrem toho, predaj pozemkov vo vlastníctve štátu je v Grécku politicky citlivá téma. V roku 1996 sa spor medzi Gréckom a Tureckom o vlastníctvo neobývaného ostrova Imnia v Egejskom mori, ktorý Turci nazývajú Kardak, takmer skončil ozbrojeným konfliktom.
