Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia Ekonomika

Grécka vláda tlačí na štátne firmy, aby jej požičali hotovosť

Grécky premiér Alexis Tsipras počas tlačovej konferencie Foto: TASR/AP

Grécka vláda naliehavo potrebuje peniaze a snaží sa presvedčiť veriteľov, aby jej uvoľnili ďalšiu splátku zo záchranného balíka.

Atény 19. marca (TASR) - Grécka ľavicová vláda tlačí na veľké štátne energetické firmy, aby jej požičali hotovosť prostredníctvom krátkodobých repo transakcií. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na článok v denníku Kathimerini.

Ľavicový kabinet premiéra Alexisa Tsiprasa už takýmto spôsobom "načrel" aj do hotovostných rezerv dôchodkových fondov, prezradili Reuters začiatkom marca ďalšie zdroje.



Aj Kathimerini cituje nemenované zdroje, podľa ktorých vláda vyzvala veľké spoločnosti, ako je aténska vodárenská EYDAP a štátna elektrárenská firma PPC, aby sa podieľali na repo transakciách a požičali nakrátko peniaze gréckej agentúre pre riadenie dlhu. Repo obchod je predaj cenných papierov za hotovosť so súčasnou dohodou o ich spätnom odkúpení v budúcnosti.

Kathimerini v tejto súvislosti spomenul aj telekomunikačnú spoločnosť OTE, od ktorej by vláda tiež mohla žiadať peniaze, aj keď v nej štát vlastní len 10-% podiel a ďalších 40-% v nej patrí nemeckému gigantu Deutsche Telekom. PPC, EYDAP ani OTE sa k týmto špekuláciám nevyjadrili.

Grécka vláda naliehavo potrebuje peniaze a snaží sa presvedčiť veriteľov, aby jej uvoľnili ďalšiu splátku zo záchranného balíka. Kabinet v Aténach sa koncom februára dohodol s partnermi v eurozóne na predĺžení záchranného programu o štyri mesiace, ale pod podmienkou, že im predloží dôveryhodný plán reforiem. Ale návrhy, ktoré doteraz Gréci poslali, nie sú dokončené a nestačia na to, aby sa krajina dostala z problémov a postavila sa na vlastné nohy.



Premiér Tsipras chce využiť summit Európskej únie, ktorý sa začína dnes a potrvá do piatka 20. marca, aby sa na jeho okraji stretol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, šéfom Euroskupiny Jeroenom Dijsselbloemom, predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a šéfom Európskej centrálnej banky Mariom Draghim.