Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Moritza Krämera, šéfa oddelenia štátnych ratingov agentúry Standard & Poor's pre Európu, je možné, že sa do reštrukturalizácie budú musieť zapojiť aj veritelia, ktorí Grécku poskytli úvery.
Autor TASR
ondýn 29. marca (TASR) - Grécko bude asi musieť znova reštrukturalizovať svoj dlh a je možné, že sa na tom budú podieľať aj vlády v eurozóne. Uviedol Moritz Krämer, šéf oddelenia štátnych ratingov agentúry Standard & Poor's pre Európu na konferencii, ktorú pripravila London School of Economics.
Dodal, že zatiaľ nevie predpovedať, kedy dôjde k ďalšej reštrukturalizácii, ale je možné, že sa do nej budú musieť zapojiť aj veritelia, ktorí Grécku poskytli úvery.
Šéf misie Medzinárodného menového fondu v Grécku Poul Thomsen na tom istom podujatí upozornil, že aj keď Atény podnikli "agresívne" kroky", potrvá minimálne jednu dekádu, kým sa im podarí úplne dokončiť všetky reformy.
Úradujúci grécky premiér Lukas Papadimos presadil tento mesiac v parlamente tvrdé opatrenia, aby krajina získala druhý záchranný úver vo výške 130 miliárd eur. Súčasťou záchranného balíka bola aj najväčšia reštrukturalizácia štátneho dlhu v histórii Grécka, v rámci ktorej investori odpísali 74 % z jeho hodnoty.
Zadlženú krajinu však čakajú predčasné voľby, ktoré sa zrejme uskutočnia už v apríli. A Thomsen upozorňuje, že po voľbách bude musieť nová vláda prijať ďalšie opatrenia na zníženie rozpočtového schodku a štátneho dlhu, ktorý sa vlani vyšplhal na 160 % hrubého domáceho produktu (HDP) a podľa dohody o úvere ho musia Atény do roku 2020 stlačiť na 116 % HDP. Skonštatoval, že nevie odhadnúť, kedy bude krajina schopná vrátiť sa na finančné trhy.
"Pri takej vysokej úrovni zadlženia a riziku, ktoré predstavuje možný odpor voči reformám, sa nedá povedať, kedy bude Grécko schopné vrátiť na trhy," vyhlásil Thomsen a dodal, že Atény nemajú žiadny priestor na manévrovanie, alebo sklz v plnení podmienok úveru.
Krämer v tejto súvislosti upozorňuje, že prioritné postavenie niektorých veriteľov, napríklad Európskej centrálnej banky, komplikujú Grécku snahu o zníženie nákladov na obsluhu dlhov a návrat na finančné trhy.
"Stále viac veriteľov sa domáha postavenia tzv. preferovaných veriteľov, čo znamená, že v prípade reštrukturalizácie sa do nej nebudú musieť zapojiť," uviedol Krämer. To podľa neho výrazne zvyšuje riziko, ktorému čelia "obyčajní" držitelia gréckych dlhopisov, čo zase znamená, že investori budú žiadať od Atén vysoké úroky, a to nielen Grécku, ale aj ďalším zadlženým členom eurozóny sťaží návrat na finančné trhy.
Dodal, že zatiaľ nevie predpovedať, kedy dôjde k ďalšej reštrukturalizácii, ale je možné, že sa do nej budú musieť zapojiť aj veritelia, ktorí Grécku poskytli úvery.
Šéf misie Medzinárodného menového fondu v Grécku Poul Thomsen na tom istom podujatí upozornil, že aj keď Atény podnikli "agresívne" kroky", potrvá minimálne jednu dekádu, kým sa im podarí úplne dokončiť všetky reformy.
Úradujúci grécky premiér Lukas Papadimos presadil tento mesiac v parlamente tvrdé opatrenia, aby krajina získala druhý záchranný úver vo výške 130 miliárd eur. Súčasťou záchranného balíka bola aj najväčšia reštrukturalizácia štátneho dlhu v histórii Grécka, v rámci ktorej investori odpísali 74 % z jeho hodnoty.
Zadlženú krajinu však čakajú predčasné voľby, ktoré sa zrejme uskutočnia už v apríli. A Thomsen upozorňuje, že po voľbách bude musieť nová vláda prijať ďalšie opatrenia na zníženie rozpočtového schodku a štátneho dlhu, ktorý sa vlani vyšplhal na 160 % hrubého domáceho produktu (HDP) a podľa dohody o úvere ho musia Atény do roku 2020 stlačiť na 116 % HDP. Skonštatoval, že nevie odhadnúť, kedy bude krajina schopná vrátiť sa na finančné trhy.
"Pri takej vysokej úrovni zadlženia a riziku, ktoré predstavuje možný odpor voči reformám, sa nedá povedať, kedy bude Grécko schopné vrátiť na trhy," vyhlásil Thomsen a dodal, že Atény nemajú žiadny priestor na manévrovanie, alebo sklz v plnení podmienok úveru.
Krämer v tejto súvislosti upozorňuje, že prioritné postavenie niektorých veriteľov, napríklad Európskej centrálnej banky, komplikujú Grécku snahu o zníženie nákladov na obsluhu dlhov a návrat na finančné trhy.
"Stále viac veriteľov sa domáha postavenia tzv. preferovaných veriteľov, čo znamená, že v prípade reštrukturalizácie sa do nej nebudú musieť zapojiť," uviedol Krämer. To podľa neho výrazne zvyšuje riziko, ktorému čelia "obyčajní" držitelia gréckych dlhopisov, čo zase znamená, že investori budú žiadať od Atén vysoké úroky, a to nielen Grécku, ale aj ďalším zadlženým členom eurozóny sťaží návrat na finančné trhy.
