Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grécko však bude podľa Fratzschera potrebovať nový, v poradí už tretí záchranný úver vo výške 30 - 40 miliárd eur, plus ďalšie miliardy, na úrovni dvojciferného čísla, na udržanie solventnosti bánk.
Autor TASR
Berlín 9. júla (TASR) - Grécko bude aj v nasledujúcich rokoch závislé od finančnej pomoci zvonka bez ohľadu na to, či zostane v eurozóne, alebo z nej vystúpi. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na správu nemeckého Inštitútu pre hospodársky výskum (DIW).
"Grécko bude roky závislé od európskej pomoci, aj keď by to bola len humanitárna pomoc," upozornil prezident DIW Marcel Fratzscher.
Aténam už zostáva len pár dní do vypršania ultimáta na dosiahnutie dohody s veriteľmi z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu o reformách, ktoré sú podmienkou tretieho záchranného úveru pre Grécko a jeho udržania v eurozóne.
K nejakej dohode o pomoci tak podľa Fratzschera dôjde, či už pôjde o úver, alebo humanitárnu pomoc. Otázkou teda nie je či, ale kedy. Čím dlhšie to trvá, tým bolestivejšie to bude pre Grécko. Každý ďalší odklad môže viesť ku kolapsu gréckych bánk.
Grécki voliči v nedeľnom (5.7.) referende odmietli podmienky záchranného programu, na ktorom sa s veriteľmi dohodli predchádzajúce vlády.
Grécko však bude podľa Fratzschera potrebovať nový, v poradí už tretí záchranný úver vo výške 30 - 40 miliárd eur, plus ďalšie miliardy, na úrovni dvojciferného čísla, na udržanie solventnosti bánk.
Fratzscher považuje doslova za zvrátenosť fakt, že tretí balík pomoci sa stal nevyhnutnosťou práve pre "vyjednávaniu stratégiu" novej gréckej vlády, ktorá sa dostala k moci po voľbách koncom januára.
Fratzscher tiež nabáda k opatrnosti aj v otázke odchodu Grécka z eurozóny, tzv. Grexitu.
"Grexit je absolútne najhoršia možnosť a pre každého," vyhlásil. Grécko po ňom čaká hospodárska depresia, ktorá sa môže ťahať päť až 10 rokov a nemeckí daňoví poplatníci budú musieť odpísať veľkú stratu z pôžičiek Grécku.
Ani návrat k pôvodnej gréckej mene - drachme problémy nevyrieši. So slabou menou sa totiž ťažko buduje prosperita. Navyše, v prípade Grécka nie je problém v tom, že by malo síce dobré, konkurencieschopné výrobky, len trocha drahé. Jadrom jeho problémov je, že v krajine nefungujú inštitúcie potrebné pre trhovú ekonomiku. Grécko zápasí s korupciou, neschopným vedením, nadmernou byrokraciou, komplikovanými procedúrami, neprimeranou ochranou trhu a len slabými nástrojmi na boj s kartelovými dohodami.
"Grécko bude roky závislé od európskej pomoci, aj keď by to bola len humanitárna pomoc," upozornil prezident DIW Marcel Fratzscher.
Aténam už zostáva len pár dní do vypršania ultimáta na dosiahnutie dohody s veriteľmi z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu o reformách, ktoré sú podmienkou tretieho záchranného úveru pre Grécko a jeho udržania v eurozóne.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Ku gréckej kríze sa uskutočnia dva summity, lídrov eurozóny aj EÚ
Situácia v Grécku bude mať negatívny dosah na slovenské firmy
Nápis euro v gréckej alfabete zostane na eurobankovkách aj po Grexite
Ku gréckej kríze sa uskutočnia dva summity, lídrov eurozóny aj EÚ
Situácia v Grécku bude mať negatívny dosah na slovenské firmy
Nápis euro v gréckej alfabete zostane na eurobankovkách aj po Grexite
K nejakej dohode o pomoci tak podľa Fratzschera dôjde, či už pôjde o úver, alebo humanitárnu pomoc. Otázkou teda nie je či, ale kedy. Čím dlhšie to trvá, tým bolestivejšie to bude pre Grécko. Každý ďalší odklad môže viesť ku kolapsu gréckych bánk.
Grécki voliči v nedeľnom (5.7.) referende odmietli podmienky záchranného programu, na ktorom sa s veriteľmi dohodli predchádzajúce vlády.
Grécko však bude podľa Fratzschera potrebovať nový, v poradí už tretí záchranný úver vo výške 30 - 40 miliárd eur, plus ďalšie miliardy, na úrovni dvojciferného čísla, na udržanie solventnosti bánk.
Fratzscher považuje doslova za zvrátenosť fakt, že tretí balík pomoci sa stal nevyhnutnosťou práve pre "vyjednávaniu stratégiu" novej gréckej vlády, ktorá sa dostala k moci po voľbách koncom januára.
Fratzscher tiež nabáda k opatrnosti aj v otázke odchodu Grécka z eurozóny, tzv. Grexitu.
"Grexit je absolútne najhoršia možnosť a pre každého," vyhlásil. Grécko po ňom čaká hospodárska depresia, ktorá sa môže ťahať päť až 10 rokov a nemeckí daňoví poplatníci budú musieť odpísať veľkú stratu z pôžičiek Grécku.
Ani návrat k pôvodnej gréckej mene - drachme problémy nevyrieši. So slabou menou sa totiž ťažko buduje prosperita. Navyše, v prípade Grécka nie je problém v tom, že by malo síce dobré, konkurencieschopné výrobky, len trocha drahé. Jadrom jeho problémov je, že v krajine nefungujú inštitúcie potrebné pre trhovú ekonomiku. Grécko zápasí s korupciou, neschopným vedením, nadmernou byrokraciou, komplikovanými procedúrami, neprimeranou ochranou trhu a len slabými nástrojmi na boj s kartelovými dohodami.
