Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzinárodný fond vo svojej správe upozorňuje, že Grécko nemá žiadny priestor na prípadné chyby a musí pokračovať v zavádzaní reforiem a úsporných opatrení.
Autor TASR
Washington 17. marca (TASR) - Grécko by bez finančnej pomoci zo zahraničia čakal neriadený bankrot a nákladný odchod z eurozóny. Uvádza sa v internej správe Medzinárodného menového fondu (MMF).
Fond tento týždeň schválil druhý úver Grécku vo výške 28 miliárd eur, ktorý je súčasťou spoločného záchranného balíka Európskej únie a MMF v celkovej výške 130 miliárd eur.
Medzinárodný fond vo svojej správe upozorňuje, že Grécko nemá žiadny priestor na prípadné chyby a musí pokračovať v zavádzaní reforiem a úsporných opatrení, aby sa dostalo z dlhovej krízy. Akýkoľvek odklad alebo pomalá reakcia hospodárstva na reformy povedie k prehĺbeniu recesie a gréckych dlhov. Navyše krajinu čakajú tento rok predčasné voľby, čo ešte zvyšuje neistotu v súvislosti s ďalším vývojom krízy v Grécku, konštatuje správa, podľa ktorej keby sa tieto hrozby stali skutočnosťou, zadlženie Grécka by ešte vzrástlo a výsledkom by bol štátny bankrot a odchod z eurozóny.
To by malo nepríjemné následky nielen pre eurozónu, kde by sa "dlhová nákaza" mohla rozšíriť aj na ďalšie štáty, ale aj pre celý svet. Znehodnotenie eura by tiež zvýšilo náklady štátov eurozóny na redukciu rozpočtových schodkov. Výsledkom by bolo zrýchlenie inflácie a tlak na rast platov. Výrobné ceny by potom stúpli a konkurencieschopnosť eurozóny klesla.
Fond v dokumente o Grécku tiež uvádza, že veľmi akútnym problémom zadlženej krajiny je solventnosť jej bánk. Recesia a rast nezamestnanosti si už vyžiadali svoju daň. Pomer nesplácaných úverov k celkovému objemu pôžičiek sa do konca septembra 2011 zvýšil na 14,7 % a hodnota bankových vkladov klesla o 30 %.
Fond tento týždeň schválil druhý úver Grécku vo výške 28 miliárd eur, ktorý je súčasťou spoločného záchranného balíka Európskej únie a MMF v celkovej výške 130 miliárd eur.
Medzinárodný fond vo svojej správe upozorňuje, že Grécko nemá žiadny priestor na prípadné chyby a musí pokračovať v zavádzaní reforiem a úsporných opatrení, aby sa dostalo z dlhovej krízy. Akýkoľvek odklad alebo pomalá reakcia hospodárstva na reformy povedie k prehĺbeniu recesie a gréckych dlhov. Navyše krajinu čakajú tento rok predčasné voľby, čo ešte zvyšuje neistotu v súvislosti s ďalším vývojom krízy v Grécku, konštatuje správa, podľa ktorej keby sa tieto hrozby stali skutočnosťou, zadlženie Grécka by ešte vzrástlo a výsledkom by bol štátny bankrot a odchod z eurozóny.
To by malo nepríjemné následky nielen pre eurozónu, kde by sa "dlhová nákaza" mohla rozšíriť aj na ďalšie štáty, ale aj pre celý svet. Znehodnotenie eura by tiež zvýšilo náklady štátov eurozóny na redukciu rozpočtových schodkov. Výsledkom by bolo zrýchlenie inflácie a tlak na rast platov. Výrobné ceny by potom stúpli a konkurencieschopnosť eurozóny klesla.
Fond v dokumente o Grécku tiež uvádza, že veľmi akútnym problémom zadlženej krajiny je solventnosť jej bánk. Recesia a rast nezamestnanosti si už vyžiadali svoju daň. Pomer nesplácaných úverov k celkovému objemu pôžičiek sa do konca septembra 2011 zvýšil na 14,7 % a hodnota bankových vkladov klesla o 30 %.
