Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je to súčasť opatrení, ktoré majú zabrániť daňovým únikom. Vyhlásil to dnes grécky minister financií Janis Varufakis, ktorého citovala agentúra Reuters.
Autor TASR
Atény 26. mája (TASR) - Grécko možno zavedie malý poplatok za výber hotovosti z bankomatov, aby podporilo častejšie používanie platobných kariet. Je to súčasť opatrení, ktoré majú zabrániť daňovým únikom. Vyhlásil to dnes grécky minister financií Janis Varufakis, ktorého citovala agentúra Reuters.
Varufakis ale pripomenul, že o tomto návrhu sa zatiaľ len diskutuje a rozhodnutie ešte napadlo. Dodal, že možno pôjde len o veľmi malú sumu, ktorá by však mohla primäť ľudí, aby častejšie platili kartami. Vylúčil zároveň zavedenie daní z vkladov v bankách.
Okrem toho minister na tlačovej konferencii uviedol, že vláda v Aténach rokuje so švajčiarskymi úradmi o pláne, v rámci ktorého chce ponúknuť gréckym daňovým poplatníkom s účtami v tamojších bankách, aby sa k nim dobrovoľne priznali, zaplatili dane a vyhli sa tak prísnym postihom.
Na základe tzv. dohody o dobrovoľnom odhalení Gréci, ktorí doteraz nepriznali účty vo švajčiarskych bankách, tak dostanú možnosť ich "legalizovať" a zaplatiť daň zhruba vo výške 15 %. Nižšia daň, napríklad 5 %, by podľa Varufakisa mohla vyvolávať morálny problém v súvislosti s legalizáciou daňových únikov a pri vyššej sadzbe, napríklad 30 %, zase hrozí, že majitelia týchto účtov si peniaze presunú do daňových rajov, ako sú Kajmanské ostrovy a ďalšie.
Varufakis sa preto domnieva, že švajčiarske úrady nebudú súhlasiť s vyššou sadzbou dane, ak budú mať obavy, že tieto peniaze odtečú z ich bánk do zahraničia.
"Skúmali sme daňové sadzby iných krajín, napríklad Talianska, a navrhli sme 15-% sadzbu," povedal minister a dodal, že otázka je stále otvorená a je možné aj prípadné zníženie navrhovanej dane.
Grécko sa nesnaží dostať peniaze späť do krajiny, keďže mnohí ľudia ich presunuli do zahraničia pre obavy z odchodu z eurozóny. Ale vláda v Aténach by chcela tieto vklady aspoň zdaniť, pretože naliehavo potrebuje hotovosť. Sporitelia s nepriznanými účtami v gréckych bankách dostanú rovnakú možnosť legalizovať ich, ale musia počítať s vyššou sadzbou dane, pravdepodobne 30 %, upozornil Varufakis.
Gréci po vypuknutí dlhovej krízy v roku 2010 presunuli do zahraničia miliardy eur, časť z nich do Švajčiarska. Únik vkladov tvrdo zasiahol komerčné banky v Grécku, ktorým musí pomáhať s likviditou grécka centrálna banka.
Majiteľom vkladov, ktorí sa pokúsia vyhnúť sa priznaniu k "tajným účtom", hrozí v prípade, že ich odhalia, daň vo výške 46 % a tiež 46-% pokuta z vkladu.
Varufakis ale pripomenul, že o tomto návrhu sa zatiaľ len diskutuje a rozhodnutie ešte napadlo. Dodal, že možno pôjde len o veľmi malú sumu, ktorá by však mohla primäť ľudí, aby častejšie platili kartami. Vylúčil zároveň zavedenie daní z vkladov v bankách.
Okrem toho minister na tlačovej konferencii uviedol, že vláda v Aténach rokuje so švajčiarskymi úradmi o pláne, v rámci ktorého chce ponúknuť gréckym daňovým poplatníkom s účtami v tamojších bankách, aby sa k nim dobrovoľne priznali, zaplatili dane a vyhli sa tak prísnym postihom.
Na základe tzv. dohody o dobrovoľnom odhalení Gréci, ktorí doteraz nepriznali účty vo švajčiarskych bankách, tak dostanú možnosť ich "legalizovať" a zaplatiť daň zhruba vo výške 15 %. Nižšia daň, napríklad 5 %, by podľa Varufakisa mohla vyvolávať morálny problém v súvislosti s legalizáciou daňových únikov a pri vyššej sadzbe, napríklad 30 %, zase hrozí, že majitelia týchto účtov si peniaze presunú do daňových rajov, ako sú Kajmanské ostrovy a ďalšie.
Varufakis sa preto domnieva, že švajčiarske úrady nebudú súhlasiť s vyššou sadzbou dane, ak budú mať obavy, že tieto peniaze odtečú z ich bánk do zahraničia.
"Skúmali sme daňové sadzby iných krajín, napríklad Talianska, a navrhli sme 15-% sadzbu," povedal minister a dodal, že otázka je stále otvorená a je možné aj prípadné zníženie navrhovanej dane.
Grécko sa nesnaží dostať peniaze späť do krajiny, keďže mnohí ľudia ich presunuli do zahraničia pre obavy z odchodu z eurozóny. Ale vláda v Aténach by chcela tieto vklady aspoň zdaniť, pretože naliehavo potrebuje hotovosť. Sporitelia s nepriznanými účtami v gréckych bankách dostanú rovnakú možnosť legalizovať ich, ale musia počítať s vyššou sadzbou dane, pravdepodobne 30 %, upozornil Varufakis.
Gréci po vypuknutí dlhovej krízy v roku 2010 presunuli do zahraničia miliardy eur, časť z nich do Švajčiarska. Únik vkladov tvrdo zasiahol komerčné banky v Grécku, ktorým musí pomáhať s likviditou grécka centrálna banka.
Majiteľom vkladov, ktorí sa pokúsia vyhnúť sa priznaniu k "tajným účtom", hrozí v prípade, že ich odhalia, daň vo výške 46 % a tiež 46-% pokuta z vkladu.
