Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda momentálne rokuje s veriteľmi o novom záchrannom balíku pre Grécko v celkovej hodnote 86 miliárd eur.
Autor TASR
Atény 2. augusta (TASR) - Grécko bude v prípade prvej, augustovej tranže z nového záchranného úveru žiadať veriteľov pravdepodobne o sumu nad 24 miliárd eur, aby podporilo bankový sektor a zároveň splatilo dlh voči Európskej centrálnej banke (ECB) splatný tento mesiac. Uviedla to agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie gréckej vláde blízkeho denníka Avgi.
Vláda momentálne rokuje s veriteľmi o novom záchrannom balíku pre Grécko v celkovej hodnote 86 miliárd eur. Bude to už tretia finančná pomoc zahraničia tejto krajine za posledných päť rokov.
Denník blízky ľavicovej vládnej strane Syriza informoval, že časť z prvej tranže v očakávanej hodnote 24,36 miliardy eur by sa mala použiť na počiatočnú rekapitalizáciu gréckych bánk. Vláda by na tento účel chcela použiť asi 10 miliárd eur. Ďalších vyše 7 miliárd eur by malo ísť na splatenie preklenovacieho úveru poskytnutého Grécku a 3,2 miliardy eur na uhradenie splátky dlhu voči ECB. Tú musia Atény uhradiť banke 20. augusta. Okrem toho musí Grécko riešiť ešte niektoré ďalšie platby, dodal denník.
Odhaduje sa, že grécke banky budú na rekapitalizáciu potrebovať približne 25 miliárd eur. Pod ich nepriaznivú situáciu sa drvivou mierou podpísali masívne výbery vkladov po tom, ako vláda vyhlásila referendum o prijatí podmienok medzinárodných veriteľov. Tým fakticky ukončila vzájomné rokovania o ďalšom riešení gréckej krízy a zvýšila riziko odchodu Grécka z eurozóny. Rastúci odlev kapitálu prinútil vládu 29. júna zatvoriť banky a zaviesť kapitálové kontroly s cieľom zabrániť zrúteniu bankového sektora.
Pod tlakom udalostí ľavicová vláda nakoniec pristúpila na požiadavky veriteľov a výmenou za novú finančnú pomoc schválila niektoré reformy, vrátane zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH), zmien v dôchodkovom systéme či ďalšieho obmedzenia štátnych výdavkov.
Denník Avgi zároveň uviedol, že Grécko očakáva uzatvorenie rokovaní s medzinárodnými veriteľmi približne v polovici augusta. Ak by sa rozhovory do stanoveného termínu uzatvoriť nepodarilo, je možné, že európski veritelia poskytnú Aténam ďalšiu dočasnú pomoc, ako to urobili v podobe preklenovacieho úveru. Ako však denník dodal, o tejto možnosti grécka vláda zatiaľ s veriteľmi nerokovala.
Vláda momentálne rokuje s veriteľmi o novom záchrannom balíku pre Grécko v celkovej hodnote 86 miliárd eur. Bude to už tretia finančná pomoc zahraničia tejto krajine za posledných päť rokov.
Denník blízky ľavicovej vládnej strane Syriza informoval, že časť z prvej tranže v očakávanej hodnote 24,36 miliardy eur by sa mala použiť na počiatočnú rekapitalizáciu gréckych bánk. Vláda by na tento účel chcela použiť asi 10 miliárd eur. Ďalších vyše 7 miliárd eur by malo ísť na splatenie preklenovacieho úveru poskytnutého Grécku a 3,2 miliardy eur na uhradenie splátky dlhu voči ECB. Tú musia Atény uhradiť banke 20. augusta. Okrem toho musí Grécko riešiť ešte niektoré ďalšie platby, dodal denník.
Odhaduje sa, že grécke banky budú na rekapitalizáciu potrebovať približne 25 miliárd eur. Pod ich nepriaznivú situáciu sa drvivou mierou podpísali masívne výbery vkladov po tom, ako vláda vyhlásila referendum o prijatí podmienok medzinárodných veriteľov. Tým fakticky ukončila vzájomné rokovania o ďalšom riešení gréckej krízy a zvýšila riziko odchodu Grécka z eurozóny. Rastúci odlev kapitálu prinútil vládu 29. júna zatvoriť banky a zaviesť kapitálové kontroly s cieľom zabrániť zrúteniu bankového sektora.
Pod tlakom udalostí ľavicová vláda nakoniec pristúpila na požiadavky veriteľov a výmenou za novú finančnú pomoc schválila niektoré reformy, vrátane zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH), zmien v dôchodkovom systéme či ďalšieho obmedzenia štátnych výdavkov.
Denník Avgi zároveň uviedol, že Grécko očakáva uzatvorenie rokovaní s medzinárodnými veriteľmi približne v polovici augusta. Ak by sa rozhovory do stanoveného termínu uzatvoriť nepodarilo, je možné, že európski veritelia poskytnú Aténam ďalšiu dočasnú pomoc, ako to urobili v podobe preklenovacieho úveru. Ako však denník dodal, o tejto možnosti grécka vláda zatiaľ s veriteľmi nerokovala.
