Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Asmussena je udržanie Grécka v menovej únii lepším riešením než bankrot, pričom krajina by mohla dostať o dva roky viac času na zníženie dlhu na udržateľnú úroveň.
Autor TASR
Brusel 10. novembra (TASR) - Grécku sa pomocou súčasných politík nepodarí do roku 2020 znížiť svoj dlh na zvládnuteľnú úroveň, myslí si člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Jörg Asmussen. Očakáva, že krajina výrazne minie cieľ stanovený medzinárodnými veriteľmi.
V marci sa dohodol druhý záchranný balík pre Grécko, ktorý počítal s tým, že verejný dlh krajiny do roku 2020 klesne na udržateľnú úroveň, konkrétne na 116,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Avšak dvoje parlamentné voľby a mesiace odkladov pri prijímaní nových úsporných opatrení ohrozili tento cieľ.
"Ak sa nezmení stratégia, grécky dlh bude podľa prognóz ECB v roku 2020 ešte stále nad úrovňou 140 % HDP," povedal Asmussen v rozhovore pre belgický denník De Tijd.
Aktuálne predstavuje grécky verejný dlh asi 175 % HDP a na budúci rok by mal vzrásť na takmer 190 % HDP. Ministri financií eurozóny sa stretnú v pondelok (12.11.) a budú diskutovať o tom, ako výrazne Grécko míňa cieľ v oblasti znižovania dlhu a akým spôsobom bude treba zareagovať na tento fakt.
Dohoda týkajúca sa zníženia dlhu na udržateľnú úroveň je dôležitá pre uvoľnenie ďalšej tranže vo výške 31,5 miliardy eur z finančnej pomoci. Ak krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) zastavia pomoc, Grécko zbankrotuje a zrejme bude musieť opustiť menovú úniu.
Prvé odhady takzvanej trojky, zloženej z Európskej komisie (EK), ECB a MMF ukazujú, že grécky verejný dlh bude v roku 2020 prinajmenšom na úrovni 130 % HDP. Podľa Asmussena budú musieť ministri financií uvažovať o možnostiach, ako pomôcť Aténam so znižovaním dlhu. Medzi takého možnosti patrí napríklad "dobrovoľné odkúpenie dlhopisov, zníženie úročenia nesplatených úverov a požadovanie vyššieho gréckeho primárneho prebytku".
Radikálnym riešením by bolo, keby krajiny eurozóny, ktoré poskytli Grécku úvery v celkovej hodnote 127 miliárd eur, odpísali časť tohto dlhu. Asmussen to nepovažuje za pravdepodobné. "Chuť na druhú reštrukturalizáciu je medzi členskými štátmi eurozóny veľmi malá."
Podľa Asmussena je udržanie Grécka v menovej únii lepším riešením než bankrot, pričom krajina by mohla dostať o dva roky viac času na zníženie dlhu na udržateľnú úroveň. To by však znamenalo, že krajiny eurozóny by Aténam museli poskytnúť viac peňazí. "V najbližších dňoch sa musíme dohodnúť na ďalších opatreniach v Grécku a dodatočnej pomoci od ostatných štátov eurozóny, aby sa zabezpečila udržateľnosť dlhu."
Informovala o tom agentúra Reuters.
V marci sa dohodol druhý záchranný balík pre Grécko, ktorý počítal s tým, že verejný dlh krajiny do roku 2020 klesne na udržateľnú úroveň, konkrétne na 116,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Avšak dvoje parlamentné voľby a mesiace odkladov pri prijímaní nových úsporných opatrení ohrozili tento cieľ.
"Ak sa nezmení stratégia, grécky dlh bude podľa prognóz ECB v roku 2020 ešte stále nad úrovňou 140 % HDP," povedal Asmussen v rozhovore pre belgický denník De Tijd.
Aktuálne predstavuje grécky verejný dlh asi 175 % HDP a na budúci rok by mal vzrásť na takmer 190 % HDP. Ministri financií eurozóny sa stretnú v pondelok (12.11.) a budú diskutovať o tom, ako výrazne Grécko míňa cieľ v oblasti znižovania dlhu a akým spôsobom bude treba zareagovať na tento fakt.
Dohoda týkajúca sa zníženia dlhu na udržateľnú úroveň je dôležitá pre uvoľnenie ďalšej tranže vo výške 31,5 miliardy eur z finančnej pomoci. Ak krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) zastavia pomoc, Grécko zbankrotuje a zrejme bude musieť opustiť menovú úniu.
Prvé odhady takzvanej trojky, zloženej z Európskej komisie (EK), ECB a MMF ukazujú, že grécky verejný dlh bude v roku 2020 prinajmenšom na úrovni 130 % HDP. Podľa Asmussena budú musieť ministri financií uvažovať o možnostiach, ako pomôcť Aténam so znižovaním dlhu. Medzi takého možnosti patrí napríklad "dobrovoľné odkúpenie dlhopisov, zníženie úročenia nesplatených úverov a požadovanie vyššieho gréckeho primárneho prebytku".
Radikálnym riešením by bolo, keby krajiny eurozóny, ktoré poskytli Grécku úvery v celkovej hodnote 127 miliárd eur, odpísali časť tohto dlhu. Asmussen to nepovažuje za pravdepodobné. "Chuť na druhú reštrukturalizáciu je medzi členskými štátmi eurozóny veľmi malá."
Podľa Asmussena je udržanie Grécka v menovej únii lepším riešením než bankrot, pričom krajina by mohla dostať o dva roky viac času na zníženie dlhu na udržateľnú úroveň. To by však znamenalo, že krajiny eurozóny by Aténam museli poskytnúť viac peňazí. "V najbližších dňoch sa musíme dohodnúť na ďalších opatreniach v Grécku a dodatočnej pomoci od ostatných štátov eurozóny, aby sa zabezpečila udržateľnosť dlhu."
Informovala o tom agentúra Reuters.
