Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Antonis Samaras v novoročnom prejave vyhlásil, že krajina nebude po ukončení prebiehajúcich medzinárodných záchranných programov potrebovať ďalšiu finančnú pomoc, pretože sa vráti na finančné trhy.
Autor TASR
Atény 4. januára (TASR) - Grécko neplánuje po vypršaní záchranných programov na konci roka požiadať o novú finančnú pomoc. Atény sa chcú vrátiť na kapitálový trh. Experti však pohybujú o uskutočniteľnosti týchto plánov. Informovala o tom agentúra DPA.
Grécko chce od konca roka 2014 financovať svoje finančné potreby prostredníctvom trhu, uviedol v piatok (3. 1.) grécky minister hospodárstva Konstantinos Hatzidakis pre rozhlasovú stanicu Skai. Vláda si podľa neho dala za cieľ "vrátiť sa na trhy niekedy koncom roka 2014". Dôvodom je minuloročný primárny prebytok rozpočtu.
Experti, napríklad z najväčšieho dlhopisového fondu na svete Pimco, považujú plán pokrytia finančných potrieb bez pomoci Európskej únie (EÚ) za nerealistický. "Neveríme, že Grécko si tento rok požičia na trhu," uviedol manažér fondu Myles Bradshaw. Dodal, že v súčasnosti sa úročenie 9-ročného gréckeho dlhopisu pohybuje na úrovni okolo 8 %. Ak by si Atény požičali na trhu za týchto podmienok, náklady na obsluhu dlhu by sa zvýšili viac ako v prípade získania peňazí prostredníctvom Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Úvery z prostriedkov EMS stoja Atény len približne 2 %. "Až keď sa oživí rast ekonomiky, Grécko bude môcť uvažovať o tom, že na trhu úspešne umiestni väčšiu emisiu štátnych dlhopisov," dodal Bradshaw.
Hatzidakis týmto spôsobom reagoval na správu aténskeho denníka Avgi, ktorý uviedol, že podľa listov prezidenta Európskej komisie (EK) José Manuela Barrosa a guvernéra gréckej centrálnej banky Jorgosa Provopoulosa adresovanými Európskemu parlamentu, bude mať Grécko šancu požičiavať si na trhu až v roku 2015.
Grécky premiér Antonis Samaras vo svojom novoročnom prejave vyhlásil, že krajina nebude po ukončení prebiehajúcich medzinárodných záchranných programov potrebovať ďalšiu finančnú pomoc, pretože sa vráti na finančné trhy. Experti odvtedy intenzívne diskutujú o tom, či sa to Aténam môže podariť. Podľa názoru šéfa nemeckého inštitútu pre výskum ekonomiky DIW Marcela Fratzschera bude Grécko v roku 2015 potrebovať tretí záchranný program.
Atény sú od roku 2010 pri svojom financovaní závislé od pomoci krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF). Celková suma programov finančnej pomoci predstavuje 240 miliárd eur.
Grécko chce od konca roka 2014 financovať svoje finančné potreby prostredníctvom trhu, uviedol v piatok (3. 1.) grécky minister hospodárstva Konstantinos Hatzidakis pre rozhlasovú stanicu Skai. Vláda si podľa neho dala za cieľ "vrátiť sa na trhy niekedy koncom roka 2014". Dôvodom je minuloročný primárny prebytok rozpočtu.
Experti, napríklad z najväčšieho dlhopisového fondu na svete Pimco, považujú plán pokrytia finančných potrieb bez pomoci Európskej únie (EÚ) za nerealistický. "Neveríme, že Grécko si tento rok požičia na trhu," uviedol manažér fondu Myles Bradshaw. Dodal, že v súčasnosti sa úročenie 9-ročného gréckeho dlhopisu pohybuje na úrovni okolo 8 %. Ak by si Atény požičali na trhu za týchto podmienok, náklady na obsluhu dlhu by sa zvýšili viac ako v prípade získania peňazí prostredníctvom Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Úvery z prostriedkov EMS stoja Atény len približne 2 %. "Až keď sa oživí rast ekonomiky, Grécko bude môcť uvažovať o tom, že na trhu úspešne umiestni väčšiu emisiu štátnych dlhopisov," dodal Bradshaw.
Hatzidakis týmto spôsobom reagoval na správu aténskeho denníka Avgi, ktorý uviedol, že podľa listov prezidenta Európskej komisie (EK) José Manuela Barrosa a guvernéra gréckej centrálnej banky Jorgosa Provopoulosa adresovanými Európskemu parlamentu, bude mať Grécko šancu požičiavať si na trhu až v roku 2015.
Grécky premiér Antonis Samaras vo svojom novoročnom prejave vyhlásil, že krajina nebude po ukončení prebiehajúcich medzinárodných záchranných programov potrebovať ďalšiu finančnú pomoc, pretože sa vráti na finančné trhy. Experti odvtedy intenzívne diskutujú o tom, či sa to Aténam môže podariť. Podľa názoru šéfa nemeckého inštitútu pre výskum ekonomiky DIW Marcela Fratzschera bude Grécko v roku 2015 potrebovať tretí záchranný program.
Atény sú od roku 2010 pri svojom financovaní závislé od pomoci krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF). Celková suma programov finančnej pomoci predstavuje 240 miliárd eur.
