Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyjadril sa grécky minister financií Jannis Sturnaras.
Autor TASR
Atény 30. januára (TASR) - Grécky minister financií Jannis Sturnaras je presvedčený, že jeho krajina má už najhoršiu fázu krízy za sebou. Uviedol to v rozhovore pre britskú rozhlasovú a televíznu stanicu BBC.
"Rozhodne sa už objavil záblesk nádeje, svetielko na konci tunela," vyhlásil Sturnaras.
Grécko v druhom polroku 2012 urýchlilo zavádzanie úsporných opatrení a reforiem a vďaka tomu získalo od veriteľov v závere roka ďalšie peniaze na chod štátu.
"Pravdepodobnosť, že Grécko odíde z eurozóny (tzv. Grexit) je už teraz veľmi malá," povedal minister a pripomenul, že vláde sa podarilo dosiahnuť v ekonomike obrat a aj na finančných trhoch zavládol väčší optimizmus. Do bánk sa vracajú vklady, vláda spláca svoje resty voči súkromnému sektoru i pohľad Európy na Grécko sa mení. Podľa Sturnarasa Grécko už má za sebou dve tretiny cesty, ktorá vedie von z krízy.
Pochmúrna nálada
Ale medzi obyvateľmi zadlženej krajiny aj naďalej panuje pochmúrna nálada. Miera nezamestnanosti v Grécku už dosiahla 26,8 % a je tak najvyššia v Európskej únii (EÚ). Počet chudobných a bezdomovcov sa zvyšuje. Ekonomika sa už šiesty rok zmieta v recesii, ktorá je najhoršia v modernej histórii krajiny. Minister financií si však aj napriek tomu myslí, že koniec zlých časov je už na dohľad. Predpovedá, že v poslednom kvartáli 2013 sa hospodárstvo začne zotavovať a na budúci rok už začne rásť, aj keď za tento rok výkon ekonomiky ešte klesne.
"Som si na 100 percent istý, že tento rok je posledným rokom recesie," tvrdí.
Grécko musí splniť nezávideniahodnú úlohu - zredukovať obrovský dlh na udržateľnú úroveň. Odhaduje sa, že verejný dlh krajiny dosiahne tento rok 180 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vláda v Aténach ho musí do roku 2020 znížiť na 124 % HDP. Medzinárodný menový fond (MMF) však nedávno upozornil, že sa jej bez ďalšej pomoci zvonka tento cieľ nepodarí dosiahnuť.
Bohaté krajiny už majú dosť
No zatiaľ čo Gréci sú už unavení z úsporných opatrení, štáty eurozóny, predovšetkým bohaté krajiny na severe bloku, už majú dosť záchranných balíkov a pumpovania peňazí do Atén. Nemeckí daňoví poplatníci majú pocit, že nesú najväčší podiel na záchrane Grécka, a tak sa môže stať, že diskusia o ďalšej reštrukturalizácii gréckeho dlhu sa odloží minimálne na obdobie po septembrových voľbách do nemeckého Bundestagu. Sturnaras však verí, že k nej nakoniec dôjde.
A čo sa týka ďalších úsporných opatrení, grécky minister je presvedčený, že ak vláda uskutoční v tomto roku plánované reformy, už viac nebude musieť škrtať výdavky. "Žiadne ďalšie znižovanie platov, dôchodkov ani sociálnych dávok," vyhlásil.
Gréci však už podobné sľuby počuli veľakrát a už im neveria.
Minister v rozhovore pre BBC nešetril kritikou na úsporné opatrenia, ktoré od Atén požadovali veritelia.
"Grécko bolo nútené zaviesť príliš rýchlo a príliš veľa úsporných opatrení. Pri pohľade späť si myslím, že sme mali na začiatku klásť väčší dôraz na štrukturálne reformy a privatizáciu. Ale to sa už nedá vrátiť. Nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom. Eurozóna nebola na krízu pripravená," dodal.
"Rozhodne sa už objavil záblesk nádeje, svetielko na konci tunela," vyhlásil Sturnaras.
Grécko v druhom polroku 2012 urýchlilo zavádzanie úsporných opatrení a reforiem a vďaka tomu získalo od veriteľov v závere roka ďalšie peniaze na chod štátu.
"Pravdepodobnosť, že Grécko odíde z eurozóny (tzv. Grexit) je už teraz veľmi malá," povedal minister a pripomenul, že vláde sa podarilo dosiahnuť v ekonomike obrat a aj na finančných trhoch zavládol väčší optimizmus. Do bánk sa vracajú vklady, vláda spláca svoje resty voči súkromnému sektoru i pohľad Európy na Grécko sa mení. Podľa Sturnarasa Grécko už má za sebou dve tretiny cesty, ktorá vedie von z krízy.
Pochmúrna nálada
Ale medzi obyvateľmi zadlženej krajiny aj naďalej panuje pochmúrna nálada. Miera nezamestnanosti v Grécku už dosiahla 26,8 % a je tak najvyššia v Európskej únii (EÚ). Počet chudobných a bezdomovcov sa zvyšuje. Ekonomika sa už šiesty rok zmieta v recesii, ktorá je najhoršia v modernej histórii krajiny. Minister financií si však aj napriek tomu myslí, že koniec zlých časov je už na dohľad. Predpovedá, že v poslednom kvartáli 2013 sa hospodárstvo začne zotavovať a na budúci rok už začne rásť, aj keď za tento rok výkon ekonomiky ešte klesne.
"Som si na 100 percent istý, že tento rok je posledným rokom recesie," tvrdí.
Grécko musí splniť nezávideniahodnú úlohu - zredukovať obrovský dlh na udržateľnú úroveň. Odhaduje sa, že verejný dlh krajiny dosiahne tento rok 180 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vláda v Aténach ho musí do roku 2020 znížiť na 124 % HDP. Medzinárodný menový fond (MMF) však nedávno upozornil, že sa jej bez ďalšej pomoci zvonka tento cieľ nepodarí dosiahnuť.
Bohaté krajiny už majú dosť
No zatiaľ čo Gréci sú už unavení z úsporných opatrení, štáty eurozóny, predovšetkým bohaté krajiny na severe bloku, už majú dosť záchranných balíkov a pumpovania peňazí do Atén. Nemeckí daňoví poplatníci majú pocit, že nesú najväčší podiel na záchrane Grécka, a tak sa môže stať, že diskusia o ďalšej reštrukturalizácii gréckeho dlhu sa odloží minimálne na obdobie po septembrových voľbách do nemeckého Bundestagu. Sturnaras však verí, že k nej nakoniec dôjde.
A čo sa týka ďalších úsporných opatrení, grécky minister je presvedčený, že ak vláda uskutoční v tomto roku plánované reformy, už viac nebude musieť škrtať výdavky. "Žiadne ďalšie znižovanie platov, dôchodkov ani sociálnych dávok," vyhlásil.
Gréci však už podobné sľuby počuli veľakrát a už im neveria.
Minister v rozhovore pre BBC nešetril kritikou na úsporné opatrenia, ktoré od Atén požadovali veritelia.
"Grécko bolo nútené zaviesť príliš rýchlo a príliš veľa úsporných opatrení. Pri pohľade späť si myslím, že sme mali na začiatku klásť väčší dôraz na štrukturálne reformy a privatizáciu. Ale to sa už nedá vrátiť. Nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom. Eurozóna nebola na krízu pripravená," dodal.
