Od roku 2008, teda nástupu krízy, klesla grécka ekonomika o 23 percent.
Autor TASR
Solún 8. septembra (TASR) - Grécky premiér Antonis Samaras prisľúbil Grékom, že po šiestich rokoch recesie nastúpi ekonomika na budúci rok na cestu oživenia a do roku 2020 by mohla zaznamenať úroveň prosperity z obdobia spred finančnej krízy. Uviedol to dnes počas otvorenia medzinárodného veľtrhu v druhom najväčšom gréckom meste Solún, ktoré sa zároveň pripravuje na večerné masové protesty odborárov proti prepúšťaniu vo verejnej správe. Informovali o tom agentúry AP a DPA a server BBC.
Samaras povedal, že väčšinu opatrení na vytiahnutie krajiny z finančnej krízy už vláda uskutočnila a Grécko by tento rok malo zaznamenať primárny prebytok, to znamená bez započítania nákladov na správu dlhu. Premiér navyše dodal, že ďalšie úsporné opatrenia nebudú potrebné.
Ako uviedol, Grécko svoje sľuby v rámci zahraničnej pomoci splnilo, keď zaznamenalo vôbec najvýraznejšie zníženie rozpočtového deficitu a teraz je rad na medzinárodných veriteľoch. Takzvaná Trojka, teda zástupcovia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu (MMF) pricestujú koncom septembra do Grécka na posúdenie pokroku v reformách.
Pokles gréckej ekonomiky o 23 percent
Od roku 2008, teda nástupu krízy, klesla grécka ekonomika o 23 %. Od roku 2010, keď Atény prvýkrát požiadali zahraničie o pomoc, získalo Grécko v rámci dvoch záchranných balíkov pomoc približne za 240 miliárd eur.
Súčasťou záchranných balíkov boli podmienky stanovené medzinárodnými veriteľmi, medzi ktoré patrilo zvyšovanie daní, ostré škrty vo výdavkoch a reformy dôchodkového systému a na pracovnom trhu. Podľa Európskej únie a MMF by grécka ekonomika mala tento rok klesnúť o 4,2 % a spomaliť tak pokles oproti roku 2012, keď tento predstavoval 6,4 %.
Aj keď dôvera obyvateľov v grécku ekonomiku je na dosť nízkej úrovni, premiérov prejav bol plný optimizmu. Ako dodal, výraz "grexit," ktorým ekonómovia v najproblematickejšom období Grécka označovali prípadný odchod krajiny z eurozóny, nahradilo slovo "grecovery," teda zotavovanie gréckej ekonomiky.
Samaras povedal, že väčšinu opatrení na vytiahnutie krajiny z finančnej krízy už vláda uskutočnila a Grécko by tento rok malo zaznamenať primárny prebytok, to znamená bez započítania nákladov na správu dlhu. Premiér navyše dodal, že ďalšie úsporné opatrenia nebudú potrebné.
Ako uviedol, Grécko svoje sľuby v rámci zahraničnej pomoci splnilo, keď zaznamenalo vôbec najvýraznejšie zníženie rozpočtového deficitu a teraz je rad na medzinárodných veriteľoch. Takzvaná Trojka, teda zástupcovia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu (MMF) pricestujú koncom septembra do Grécka na posúdenie pokroku v reformách.
Pokles gréckej ekonomiky o 23 percent
Od roku 2008, teda nástupu krízy, klesla grécka ekonomika o 23 %. Od roku 2010, keď Atény prvýkrát požiadali zahraničie o pomoc, získalo Grécko v rámci dvoch záchranných balíkov pomoc približne za 240 miliárd eur.
Súčasťou záchranných balíkov boli podmienky stanovené medzinárodnými veriteľmi, medzi ktoré patrilo zvyšovanie daní, ostré škrty vo výdavkoch a reformy dôchodkového systému a na pracovnom trhu. Podľa Európskej únie a MMF by grécka ekonomika mala tento rok klesnúť o 4,2 % a spomaliť tak pokles oproti roku 2012, keď tento predstavoval 6,4 %.
Aj keď dôvera obyvateľov v grécku ekonomiku je na dosť nízkej úrovni, premiérov prejav bol plný optimizmu. Ako dodal, výraz "grexit," ktorým ekonómovia v najproblematickejšom období Grécka označovali prípadný odchod krajiny z eurozóny, nahradilo slovo "grecovery," teda zotavovanie gréckej ekonomiky.