Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lagardeová to uviedla deň po tom, ako Grécko nezaplatilo fondu júnový dlh vo výške takmer 1,6 miliardy eur. Šéfka MMF sa snažila vyhnúť kritike gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa.
Autor TASR
Washington 2. júla (TASR) - Grécko musí najprv uskutočniť hospodárske reformy, ak chce, aby mu veritelia pomohli. Vyhlásila v rozhovore pre agentúru Reuters generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová.
Lagardeová to uviedla deň po tom, ako Grécko nezaplatilo fondu júnový dlh vo výške takmer 1,6 miliardy eur. Šéfka MMF sa snažila vyhnúť kritike gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Ale nedokázala skryť svoju frustráciu, keď pripomenula, že grécka ekonomika už bola na ceste k zotaveniu pred januárovými voľbami v krajine, v ktorých zvíťazila jeho ľavicová strana Syriza.
Na otázku, čo by malo prísť ako prvé - záväzok gréckej vlády, že uskutoční reformy, alebo zmiernenie gréckeho dlhu zo strany eurozóny uviedla, že vzhľadom na súčasnú situáciu budú veritelia zrejme viac preferovať dobre premyslený krok Grécka smerom k reformám, a až po tom zareaguje aj druhá strana.
Grécka vláda vypísala na nedeľu 5. júla referendum, v ktorom sa majú voliči rozhodnúť, či akceptujú podmienky veriteľov, teda reformy a úsporné opatrenia, alebo ich odmietnu.
Tsipras vyzval v stredu (1.7.) Grékov, aby si v referende zvolili odpoveď Nie. Zmaril tak akékoľvek vyhliadky na zlepšenie vzťahov s partnermi v Európskej únii.
"Nemáme možnosť vybrať si, kto bude reprezentovať štát," uviedla Lagardeová na otázku, ako hodnotí dôveryhodnosť gréckej vlády. Dodala, že MMF považuje všetky riadne zvolené vlády za legitímnych partnerov pre rokovania.
Tsipras tesne pred vypršaním záchranného programu, ktorý sa skončil 30. júna, veriteľom v liste ponúkol, že prijme požadované reformy, ale s určitými zmenami.
Lagardeová sa odmietla vyjadriť k tejto ponuke, povedala len, že veritelia už dostali veľa "posledných ponúk", ktoré boli najprv platné, potom neplatné, zmenené, doplnené, a ani teraz nie je isté, kam ostatný návrh zaradiť.
Čo sa týka prehĺbenia krízy v Grécku, kde vláda zatvorila banky a zaviedla kapitálové kontroly aj limity na výber z bankomatov, Lagardeová skonštatovala, že krajina v uplynulých rokoch dosiahla pokrok, zaviedla mnohé ťažké reformy a jej ekonomika sa vlani začala zotavovať, ale po nástupe Syrizy k moci sa situácia opäť zhoršila.
Šéfku MMF preto skutočne znepokojuje, že po ťažkých rokov, keď už Grécko začalo generovať primárny rozpočtový prebytok a ekonomika začínala naberať tempo, prišla náhla zmena a veľký krok späť.
Lagardeová bránila prísne úsporné opatrenia, ktoré fond požaduje od zadlžených krajín. Kritici totiž argumentujú, že tieto opatrenia brzdia oživenie ekonomiky. Šéfka MMF však poukázala na príklady Írska a Portugalska, ktoré museli prejsť rovnakým procesom ako Grécko, ale dôsledne zavádzali reformy a dnes ich ekonomiky rastú a dokázali sa aj vrátiť na dlhopisové trhy a vystúpiť zo záchranného programu.
Lagardeová to uviedla deň po tom, ako Grécko nezaplatilo fondu júnový dlh vo výške takmer 1,6 miliardy eur. Šéfka MMF sa snažila vyhnúť kritike gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Ale nedokázala skryť svoju frustráciu, keď pripomenula, že grécka ekonomika už bola na ceste k zotaveniu pred januárovými voľbami v krajine, v ktorých zvíťazila jeho ľavicová strana Syriza.
Na otázku, čo by malo prísť ako prvé - záväzok gréckej vlády, že uskutoční reformy, alebo zmiernenie gréckeho dlhu zo strany eurozóny uviedla, že vzhľadom na súčasnú situáciu budú veritelia zrejme viac preferovať dobre premyslený krok Grécka smerom k reformám, a až po tom zareaguje aj druhá strana.
Grécka vláda vypísala na nedeľu 5. júla referendum, v ktorom sa majú voliči rozhodnúť, či akceptujú podmienky veriteľov, teda reformy a úsporné opatrenia, alebo ich odmietnu.
Tsipras vyzval v stredu (1.7.) Grékov, aby si v referende zvolili odpoveď Nie. Zmaril tak akékoľvek vyhliadky na zlepšenie vzťahov s partnermi v Európskej únii.
"Nemáme možnosť vybrať si, kto bude reprezentovať štát," uviedla Lagardeová na otázku, ako hodnotí dôveryhodnosť gréckej vlády. Dodala, že MMF považuje všetky riadne zvolené vlády za legitímnych partnerov pre rokovania.
Tsipras tesne pred vypršaním záchranného programu, ktorý sa skončil 30. júna, veriteľom v liste ponúkol, že prijme požadované reformy, ale s určitými zmenami.
Lagardeová sa odmietla vyjadriť k tejto ponuke, povedala len, že veritelia už dostali veľa "posledných ponúk", ktoré boli najprv platné, potom neplatné, zmenené, doplnené, a ani teraz nie je isté, kam ostatný návrh zaradiť.
Čo sa týka prehĺbenia krízy v Grécku, kde vláda zatvorila banky a zaviedla kapitálové kontroly aj limity na výber z bankomatov, Lagardeová skonštatovala, že krajina v uplynulých rokoch dosiahla pokrok, zaviedla mnohé ťažké reformy a jej ekonomika sa vlani začala zotavovať, ale po nástupe Syrizy k moci sa situácia opäť zhoršila.
Šéfku MMF preto skutočne znepokojuje, že po ťažkých rokov, keď už Grécko začalo generovať primárny rozpočtový prebytok a ekonomika začínala naberať tempo, prišla náhla zmena a veľký krok späť.
Lagardeová bránila prísne úsporné opatrenia, ktoré fond požaduje od zadlžených krajín. Kritici totiž argumentujú, že tieto opatrenia brzdia oživenie ekonomiky. Šéfka MMF však poukázala na príklady Írska a Portugalska, ktoré museli prejsť rovnakým procesom ako Grécko, ale dôsledne zavádzali reformy a dnes ich ekonomiky rastú a dokázali sa aj vrátiť na dlhopisové trhy a vystúpiť zo záchranného programu.
