Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európski stúpenci tvrdej línie na čele s Nemeckom schladili očakávania, že dohoda s Gréckom je už na dosah. Majú pochybnosti, či vláda v Aténach dodrží podmienky 3. úveru vo výške 74 miliárd eur.
Autor TASR
Brusel 11. júla (TASR) - Gréckemu premiérovi Alexisovi Tsiprasovi sa síce podarilo získať súhlas národného parlamentu s návrhom reforiem, ktoré predložil veriteľom, ale dohodu o finančnej pomoci nemá ani zďaleka istú. Musí totiž presvedčiť skeptických ministrov financií eurozóny, tzv. Euroskupinu, že grécka vláda tento raz dodrží svoje záväzky. Informovali o tom agentúry AP a Bloomberg.
Európski stúpenci tvrdej línie na čele s Nemeckom schladili očakávania, že dohoda s Gréckom je už na dosah. Majú totiž pochybnosti, či vláda v Aténach dodrží podmienky tretieho úveru vo výške 74 miliárd eur.
Navyše, predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem novinárom pred začiatkom dnešných rokovaní povedal, že grécky návrh reforiem "stále nie je dosť dobrý". A má tiež "veľké obavy", že Gréci podobne ako v minulosti, nedodržia svoje sľuby, čo sa týka uskutočnenia reforiem.
Grécko vo štvrtok (9.7.) požiadalo o tretí záchranný úver z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a poslalo veriteľom návrh reforiem, ktoré chce uskutočniť výmenou za finančnú pomoc. Návrh najprv preskúmali experti inštitúcií, ktoré zastupujú veriteľov: Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Podľa niektorých zdrojov v hodnotiacej správe pre ministrov uviedli, že za určitých podmienok by grécky návrh mohol slúžiť ako základ pre ďalšie rokovania.
Skeptický postoj Nemecka však vrhá tieň pochybností na výsledok dnešného stretnutia. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble po príchode do Bruselu vyhlásil, že dnešné rokovania budú mimoriadne ťažké. Dodal, že nová grécka vláda úplne zničila dôveru partnerov v eurozóne a podkopala roky budovanú nádej na záchranu Grécka.
Premiér Tsipras totiž na nedeľu 5. júla vypísal referendum o podmienkach záchranného balíka a vyzval voličov, aby ich odmietli. A drvivá väčšina Grékov ho poslúchla. Ale už o niekoľko dní Tsipras náhle kapituloval a poslal veriteľom podobný návrh úsporných opatrení a reforiem ako bol ten, ktorý Gréci v referende odmietli. To vyvoláva v eurozóne pochybnosti.
Nálada pre dnešnými rokovaniami nebola preto ani zďaleka optimistická. Navyše grécka vláda stále požaduje, aby jej veritelia znížili dlh, čo viaceré štáty eurozóny odmietajú a sú ochotné rokovať nanajvýš o predĺžení termínu splatnosti úverov či znížení ich úrokov.
Európski stúpenci tvrdej línie na čele s Nemeckom schladili očakávania, že dohoda s Gréckom je už na dosah. Majú totiž pochybnosti, či vláda v Aténach dodrží podmienky tretieho úveru vo výške 74 miliárd eur.
Navyše, predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem novinárom pred začiatkom dnešných rokovaní povedal, že grécky návrh reforiem "stále nie je dosť dobrý". A má tiež "veľké obavy", že Gréci podobne ako v minulosti, nedodržia svoje sľuby, čo sa týka uskutočnenia reforiem.
Grécko vo štvrtok (9.7.) požiadalo o tretí záchranný úver z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a poslalo veriteľom návrh reforiem, ktoré chce uskutočniť výmenou za finančnú pomoc. Návrh najprv preskúmali experti inštitúcií, ktoré zastupujú veriteľov: Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Podľa niektorých zdrojov v hodnotiacej správe pre ministrov uviedli, že za určitých podmienok by grécky návrh mohol slúžiť ako základ pre ďalšie rokovania.
Skeptický postoj Nemecka však vrhá tieň pochybností na výsledok dnešného stretnutia. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble po príchode do Bruselu vyhlásil, že dnešné rokovania budú mimoriadne ťažké. Dodal, že nová grécka vláda úplne zničila dôveru partnerov v eurozóne a podkopala roky budovanú nádej na záchranu Grécka.
Premiér Tsipras totiž na nedeľu 5. júla vypísal referendum o podmienkach záchranného balíka a vyzval voličov, aby ich odmietli. A drvivá väčšina Grékov ho poslúchla. Ale už o niekoľko dní Tsipras náhle kapituloval a poslal veriteľom podobný návrh úsporných opatrení a reforiem ako bol ten, ktorý Gréci v referende odmietli. To vyvoláva v eurozóne pochybnosti.
Nálada pre dnešnými rokovaniami nebola preto ani zďaleka optimistická. Navyše grécka vláda stále požaduje, aby jej veritelia znížili dlh, čo viaceré štáty eurozóny odmietajú a sú ochotné rokovať nanajvýš o predĺžení termínu splatnosti úverov či znížení ich úrokov.
