Grécky parlament musí už na júnovom zasadaní schváliť nové škrty vo výdavkoch štátu, aby krajina dostala ďalších 11,5 miliardy eur z úveru a vyhla sa bankrotu.
Autor TASR
Berlín 8. mája (TASR) - Grécko nedostane ani cent z ďalších splátok z druhého záchranného úveru, ak nebude plniť podmienky finančnej pomoci, upozornil dnes zadlženú krajinu predseda Európskeho parlamentu, nemecký politik Martin Schulz.
V predčasných parlamentných voľbách minulý víkend totiž proeurópske grécke strany, ktoré zavádzali reformy a úsporné opatrenia, stratili väčšinu. Okrem toho, voľby nepriniesli jasného víťaza a Grécko sa nielenže ocitlo v patovej situácii, ale do zákonodarného zboru sa dostala aj krajná ľavica a neonacisti, ktorí odmietajú ďalšie úspory.
Grécky prezident Karolos Papulias dnes poveril lídra Zjednotenej radikálnej ľavice (SYRIZA) Alexisa Tsiprasa, aby sa pokúsil zostaviť vládu. SYRIZA je ale proti reštriktívnym vládnym opatreniam, ktoré mnohí vinia z prehlbovania ekonomických problémov v Grécku.
Podobný názor ako Schulz má aj členka nemeckej vládnej strany CSU Gerda Hasselfeldtová. "Náš postoj sa nemení. Peniaze dostanú, len ak splnia podmienky úveru," vyhlásila.
Grécky parlament musí už na júnovom zasadaní schváliť nové škrty vo výdavkoch štátu, aby krajina dostala ďalších 11,5 miliardy eur z úveru a vyhla sa bankrotu. Povolebná patová situácia tak vyvoláva pochybnosti o tom, či Grécko stihne schváliť všetky potrebné opatrenia skôr, ako mu dôjdu peniaze na chod štátu.
Výsledok gréckych volieb, ako aj víťazstvo socialistického kandidáta Francoisa Hollanda vo francúzskych prezidentských voľbách len zdôraznili rastúci odpor v Európe proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje Nemecko. Hollande totiž v predvolebnej kampani sľúbil, že zmierni zavádzanie reforiem. Viacerí ekonómovia sa ale domnievajú, že po dokončení auditu verejných financií od niektorých plánov upustí.
V predčasných parlamentných voľbách minulý víkend totiž proeurópske grécke strany, ktoré zavádzali reformy a úsporné opatrenia, stratili väčšinu. Okrem toho, voľby nepriniesli jasného víťaza a Grécko sa nielenže ocitlo v patovej situácii, ale do zákonodarného zboru sa dostala aj krajná ľavica a neonacisti, ktorí odmietajú ďalšie úspory.
Grécky prezident Karolos Papulias dnes poveril lídra Zjednotenej radikálnej ľavice (SYRIZA) Alexisa Tsiprasa, aby sa pokúsil zostaviť vládu. SYRIZA je ale proti reštriktívnym vládnym opatreniam, ktoré mnohí vinia z prehlbovania ekonomických problémov v Grécku.
Podobný názor ako Schulz má aj členka nemeckej vládnej strany CSU Gerda Hasselfeldtová. "Náš postoj sa nemení. Peniaze dostanú, len ak splnia podmienky úveru," vyhlásila.
Grécky parlament musí už na júnovom zasadaní schváliť nové škrty vo výdavkoch štátu, aby krajina dostala ďalších 11,5 miliardy eur z úveru a vyhla sa bankrotu. Povolebná patová situácia tak vyvoláva pochybnosti o tom, či Grécko stihne schváliť všetky potrebné opatrenia skôr, ako mu dôjdu peniaze na chod štátu.
Výsledok gréckych volieb, ako aj víťazstvo socialistického kandidáta Francoisa Hollanda vo francúzskych prezidentských voľbách len zdôraznili rastúci odpor v Európe proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje Nemecko. Hollande totiž v predvolebnej kampani sľúbil, že zmierni zavádzanie reforiem. Viacerí ekonómovia sa ale domnievajú, že po dokončení auditu verejných financií od niektorých plánov upustí.