Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ďalší balík v hodnote 10 až 20 miliárd eur by Grécku mohol byť ponúknutý už o niekoľko týždňov.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 2. januára (TASR) - Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble chce zvýšiť tlak na Grécko. Súčasne však plánuje ponúknuť Aténam tretí záchranný balík. Informovali o tom agentúra DPA a internetový portál nemeckého týždenník Spiegel.
Tretí záchranný balík v hodnote 10 až 20 miliárd eur by Grécku mohol byť ponúknutý už o niekoľko týždňov. To znamená, že ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu (EP). Atény by mali na odvetu dobehnúť sklz pri presadzovaní úsporných opatrení. Spiegel sa odvoláva na 5-stránkovú správu spolkového ministerstva o Grécku.
Ako možnosti sa spomínajú ďalšie odpísanie gréckeho dlhu alebo ďalšia finančná pomoc z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Podmienkou by malo byť rozhodnejšie presadzovanie reforiem zo strany gréckej vlády. Podľa zistení takzvanej Trojky, zloženej z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), Atény doteraz presadili menej ako polovicu dohodnutých reformných opatrení.
Grécka vláda v tomto roku počíta po šiestich rokoch recesie s miernym rastom ekonomiky. Najväčším problémom krajiny zostáva vysoká nezamestnanosť, ktorej miera v októbri vyskočila na nový rekord 27,8 %.
Grécko je pozadu so 153 reformnými opatreniami
Grécko mešká so 153 reformnými opatreniami, ktoré prisľúbilo realizovať medzinárodným veriteľom. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa správu gréckeho denníka Kathimerini.
Denník cituje aj časť zoznamu gréckeho ministerstva financií. Uvedené ministerstvo ešte nezrealizovalo 57 opatrení. Okrem toho s reformami meškajú ministerstvá pre reformu štátnej správy, hospodárstva, zdravotníctva a práce. Pri mnohých opatreniach ministerstvá už poslali svoje návrhy takzvanej Trojke, zloženej z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), a teraz čakajú na reakciu.
Delegácia Trojky odcestovala koncom decembra 2013 z Atén, pretože v rokovaniach s gréckymi predstaviteľmi nedošlo k žiadnemu pokroku. Hlavnými bodmi sporov vtedy boli napríklad privatizácia a reforma verejnej správy. Rozhodnutie o vyplatení ďalších peňazí zo záchranného balíka pre Grécko bude možné až potom, keď bude koncom februára k dispozícii správa kontrolórov Trojky. Len v decembri mali Atény dostať 2,6 miliardy eur.
Tretí záchranný balík v hodnote 10 až 20 miliárd eur by Grécku mohol byť ponúknutý už o niekoľko týždňov. To znamená, že ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu (EP). Atény by mali na odvetu dobehnúť sklz pri presadzovaní úsporných opatrení. Spiegel sa odvoláva na 5-stránkovú správu spolkového ministerstva o Grécku.
Ako možnosti sa spomínajú ďalšie odpísanie gréckeho dlhu alebo ďalšia finančná pomoc z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Podmienkou by malo byť rozhodnejšie presadzovanie reforiem zo strany gréckej vlády. Podľa zistení takzvanej Trojky, zloženej z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), Atény doteraz presadili menej ako polovicu dohodnutých reformných opatrení.
Grécka vláda v tomto roku počíta po šiestich rokoch recesie s miernym rastom ekonomiky. Najväčším problémom krajiny zostáva vysoká nezamestnanosť, ktorej miera v októbri vyskočila na nový rekord 27,8 %.
Grécko je pozadu so 153 reformnými opatreniami
Grécko mešká so 153 reformnými opatreniami, ktoré prisľúbilo realizovať medzinárodným veriteľom. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa správu gréckeho denníka Kathimerini.
Denník cituje aj časť zoznamu gréckeho ministerstva financií. Uvedené ministerstvo ešte nezrealizovalo 57 opatrení. Okrem toho s reformami meškajú ministerstvá pre reformu štátnej správy, hospodárstva, zdravotníctva a práce. Pri mnohých opatreniach ministerstvá už poslali svoje návrhy takzvanej Trojke, zloženej z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), a teraz čakajú na reakciu.
Delegácia Trojky odcestovala koncom decembra 2013 z Atén, pretože v rokovaniach s gréckymi predstaviteľmi nedošlo k žiadnemu pokroku. Hlavnými bodmi sporov vtedy boli napríklad privatizácia a reforma verejnej správy. Rozhodnutie o vyplatení ďalších peňazí zo záchranného balíka pre Grécko bude možné až potom, keď bude koncom februára k dispozícii správa kontrolórov Trojky. Len v decembri mali Atény dostať 2,6 miliardy eur.
