Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji bankrotu a jeho ekonomiku držali nad vodou len zahraničné úvery.
Autor TASR
Atény 14. júna (TASR) - Grécky minister financií Christos Staikuras očakáva, že ministri financií eurozóny koncom tohto týždňa potvrdia ukončenie posilneného dohľadu nad jeho krajinou po dlhovej kríze. Vyhlásil to v utorok po stretnutí s nemeckým ministrom financií Christianom Lindnerom v Aténach. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Krajiny eurozóny, ktoré počas dlhovej krízy v Grécku poskytli krajine tri záchranné balíky, od vystúpenia Atén z posledného programu pomoci v roku 2018 monitorujú reformy, hospodársky vývoj a politiku v rámci tzv. posilneného rámca dohľadu menovej únie.
"Ťažká kapitola pre krajinu, ktorá sa začala v roku 2010, sa uzavrie a Grécko sa vráti do európskeho normálu," povedal Staikuras. "V eurozóne prestane byť výnimkou," dodal.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji bankrotu a jeho ekonomiku držali nad vodou len zahraničné úvery. Medzinárodní veritelia vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF) poskytli Grécku celkovo 289 miliárd eur.
Výmenou za finančnú pomoc však muselo Grécko tvrdo zoškrtať výdavky vrátane sociálnych dávok, uskutočniť štrukturálne reformy a sprivatizovať štátne podniky. Jeho ekonomika v dôsledku toho bola a aj po ukončení tretieho balíka pomoci zostala pod prísnym dohľadom veriteľov.
Krajiny eurozóny, ktoré počas dlhovej krízy v Grécku poskytli krajine tri záchranné balíky, od vystúpenia Atén z posledného programu pomoci v roku 2018 monitorujú reformy, hospodársky vývoj a politiku v rámci tzv. posilneného rámca dohľadu menovej únie.
"Ťažká kapitola pre krajinu, ktorá sa začala v roku 2010, sa uzavrie a Grécko sa vráti do európskeho normálu," povedal Staikuras. "V eurozóne prestane byť výnimkou," dodal.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji bankrotu a jeho ekonomiku držali nad vodou len zahraničné úvery. Medzinárodní veritelia vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF) poskytli Grécku celkovo 289 miliárd eur.
Výmenou za finančnú pomoc však muselo Grécko tvrdo zoškrtať výdavky vrátane sociálnych dávok, uskutočniť štrukturálne reformy a sprivatizovať štátne podniky. Jeho ekonomika v dôsledku toho bola a aj po ukončení tretieho balíka pomoci zostala pod prísnym dohľadom veriteľov.