Platnosť gréckeho záchranného programu vyprší 30. júna, a ak sa dovtedy vláda nedohodne s veriteľmi na reformách, štátnemu bankrotu sa nevyhne.
Autor TASR
Atény 5. júna (TASR) - Grécko dnes odložilo splátku z úveru Medzinárodnému menovému fondu (MMF) vo výške 300 miliónov eur. A štátny tajomník gréckeho ministerstva práce Dimitris Stratulis upozornil, že vláda bude možno nútená vypísať predčasné voľby. Informovala o tom agentúra Reuters.
Podľa Stratulisa veritelia žiadajú príliš tvrdé reformy a úsporné opatrenia a ženú tak grécku vládu do slepej uličky.
Európske akciové trhy dnes v reakcii na vývoj v Grécku klesli a výnosy z gréckych dlhopisov vzrástli, keďže investori majú obavy, že rokovania Grécka s veriteľmi sa môžu skončiť neúspechom. Aténam tak hrozí štátny bankrot a vystúpenie z eurozóny.
Grécko malo dnes zaplatiť MMF prvú zo štyroch júnových splátok, no rozhodlo sa ju odložiť, čo je veľmi nezvyčajný krok, ale ešte neznamená formálny bankrot. Atény už vo štvrtok (4.6.) avizovali, že chcú zlúčiť všetky splátky dohromady a celú sumu vo výške 1,6 miliardy eur zaplatia na konci júna.
Grécka vláda to oznámila niekoľko hodín po tom, ako premiér Alexis Tsipras predstavil doma návrh veriteľov, ktorí požadujú tvrdé úsporné opatrenia, reformy a privatizáciu výmenou za finančnú pomoc. Tieto požiadavky sú však v rozpore s predvolebnými sľubmi vládnej strany Syriza. Cieľom reforiem a privatizácie je stlačiť dlh Grécka na udržateľnú úroveň, ale Syriza zvíťazila v januárových voľbách práve vďaka sľubom, že ukončí uťahovanie opaskov aj privatizáciu. Niektorí členovia vládnej strany tak považujú predčasné voľby za prostriedok, ako získať od voličov mandát na reformy, ktoré otvoria Grécku cestu k peniazom.
Platnosť gréckeho záchranného programu vyprší 30. júna, a ak sa dovtedy vláda nedohodne s veriteľmi na reformách, štátnemu bankrotu sa nevyhne.
Tsipras pritom ešte v stredu 3. júna tvrdil, že Atény svoje záväzky 5. júna vyrovnajú a pošlú MMF 300 miliónov eur. Ale grécka vláda ani nie za 24 hodín zmenila smer a oznámila, že sa štyri júnové splátky rozhodla zlúčiť a zaplatí na konci mesiaca.
Grécko tak prvýkrát od vypuknutia dlhovej krízy v roku 2010 odložilo splátku zo záchranného úveru v celkovej výške 240 miliárd eur, ktoré mu poskytli štáty eurozóny a MMF.
Mnohí analytici očakávajú, že obe strany, teda Grécko aj veritelia, sa v poslednej chvíli dohodnú, čo zabráni bankrotu a odchodu krajiny z eurozóny. Ale varovali tiež, že nasledujúce týždne prinesú veľa kriku na gréckej politickej scéne a trhy na to určite zareagujú.
Podľa zdroja z Európskej únie (EÚ) Tsipras sa možno už dnes večer alebo v sobotu 6. júna vráti do Bruselu na ďalšie kolo rokovaní. Čas na dohodu sa totiž rýchlo kráti a Atény zúfalo potrebujú peniaze. V niektorých krajinách EÚ musia pritom dohodu s Gréckom o finančnej pomoci schvaľovať národné parlamenty, čo ešte zvyšuje riziko, že to do konca júna nestihnú.
Grécko tento týždeň poslalo veriteľom vlastný návrh dohody. Podľa neho by mal európsky záchranný fond vyplatiť Európskej centrálnej banke (ECB) grécke dlhopisy, ktorým onedlho vyprší splatnosť. A grécky dlh voči MMF chcú Atény reštrukturalizovať a vyplatiť v dvoch fázach. Tsipras neustále požaduje od veriteľov zmiernenie podmienok dlhu a označuje to za kľúč k dohode.
Podľa Stratulisa veritelia žiadajú príliš tvrdé reformy a úsporné opatrenia a ženú tak grécku vládu do slepej uličky.
Európske akciové trhy dnes v reakcii na vývoj v Grécku klesli a výnosy z gréckych dlhopisov vzrástli, keďže investori majú obavy, že rokovania Grécka s veriteľmi sa môžu skončiť neúspechom. Aténam tak hrozí štátny bankrot a vystúpenie z eurozóny.
Grécko malo dnes zaplatiť MMF prvú zo štyroch júnových splátok, no rozhodlo sa ju odložiť, čo je veľmi nezvyčajný krok, ale ešte neznamená formálny bankrot. Atény už vo štvrtok (4.6.) avizovali, že chcú zlúčiť všetky splátky dohromady a celú sumu vo výške 1,6 miliardy eur zaplatia na konci júna.
Grécka vláda to oznámila niekoľko hodín po tom, ako premiér Alexis Tsipras predstavil doma návrh veriteľov, ktorí požadujú tvrdé úsporné opatrenia, reformy a privatizáciu výmenou za finančnú pomoc. Tieto požiadavky sú však v rozpore s predvolebnými sľubmi vládnej strany Syriza. Cieľom reforiem a privatizácie je stlačiť dlh Grécka na udržateľnú úroveň, ale Syriza zvíťazila v januárových voľbách práve vďaka sľubom, že ukončí uťahovanie opaskov aj privatizáciu. Niektorí členovia vládnej strany tak považujú predčasné voľby za prostriedok, ako získať od voličov mandát na reformy, ktoré otvoria Grécku cestu k peniazom.
Platnosť gréckeho záchranného programu vyprší 30. júna, a ak sa dovtedy vláda nedohodne s veriteľmi na reformách, štátnemu bankrotu sa nevyhne.
Tsipras pritom ešte v stredu 3. júna tvrdil, že Atény svoje záväzky 5. júna vyrovnajú a pošlú MMF 300 miliónov eur. Ale grécka vláda ani nie za 24 hodín zmenila smer a oznámila, že sa štyri júnové splátky rozhodla zlúčiť a zaplatí na konci mesiaca.
Grécko tak prvýkrát od vypuknutia dlhovej krízy v roku 2010 odložilo splátku zo záchranného úveru v celkovej výške 240 miliárd eur, ktoré mu poskytli štáty eurozóny a MMF.
Mnohí analytici očakávajú, že obe strany, teda Grécko aj veritelia, sa v poslednej chvíli dohodnú, čo zabráni bankrotu a odchodu krajiny z eurozóny. Ale varovali tiež, že nasledujúce týždne prinesú veľa kriku na gréckej politickej scéne a trhy na to určite zareagujú.
Podľa zdroja z Európskej únie (EÚ) Tsipras sa možno už dnes večer alebo v sobotu 6. júna vráti do Bruselu na ďalšie kolo rokovaní. Čas na dohodu sa totiž rýchlo kráti a Atény zúfalo potrebujú peniaze. V niektorých krajinách EÚ musia pritom dohodu s Gréckom o finančnej pomoci schvaľovať národné parlamenty, čo ešte zvyšuje riziko, že to do konca júna nestihnú.
Grécko tento týždeň poslalo veriteľom vlastný návrh dohody. Podľa neho by mal európsky záchranný fond vyplatiť Európskej centrálnej banke (ECB) grécke dlhopisy, ktorým onedlho vyprší splatnosť. A grécky dlh voči MMF chcú Atény reštrukturalizovať a vyplatiť v dvoch fázach. Tsipras neustále požaduje od veriteľov zmiernenie podmienok dlhu a označuje to za kľúč k dohode.