Atény 17. augusta (TASR) - Grécko na budúci týždeň 20. augusta vystúpi z posledného zo svojich troch záchranných programov. Vláda v Aténach dúfa, že bude opäť schopná požičať si peniaze na medzinárodných trhoch. Ekonomika krajiny sa po takmer deväťročnej dlhovej kríze zmenšila o zhruba štvrtinu a kabinet musel zaviesť rad bolestivých úsporných opatrení. A zadlženú krajinu čaká ešte veľa ťažkých úloh.

Kríza bola veľmi traumatická pre Grékov, ktorí s nadšením vymenili drachmy za eurá v roku 2001. Prijatie jednotnej meny viedlo k ére lacných úverov. Tie naštartovali rast súkromnej spotreby, ale aj verejných výdavkov a s nimi aj rozpočtového deficitu.

Po vypuknutí dlhovej krízy na začiatku roka 2010 sa štyri po sebe nasledujúce vlády snažili odvrátiť hrozbu štátneho bankrotu. Zadlženú krajinu držali nad vodou len záchranné balíky od medzinárodných veriteľov z eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF).

Atény sa pripravujú na návrat do "normálu" a obnovu svojej ekonomickej suverenity, jazvy však zostávajú. Banky sú zaťažené obrovským objemom zlých, nesplácaných úverov a verejný dlh Grécka je najvyšší v eurozóne na úrovni 180 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Ale cez mraky prebleskuje slnko. Ekonomika, ktorá sa počas krízy zmenšila o 26 %, už začala rásť, cestovný ruch napreduje a nezamestnanosť pomaly klesá. Znížila sa na 19,5 % z takmer 28 %, keď kulminovala.

Podľa ekonómov najväčšie ponaučenie, ktoré by si Grécki mali z krízy odniesť, je to, že každých okolností je potrebné snažiť sa chrániť makroekonomickú stabilitu. Populistická politika môže síce priniesť hlasy voličov, ale jej následky bývajú katastrofálne. A tomu je potrebné sa vyhnúť za každú cenu. Inak sa Grécko skôr alebo neskôr znova ocitne v podobnej situácii ako teraz.

Ekonomika Grécka v 1. štvrťroku 2018 vzrástla už piaty kvartál po sebe, a to medziročne o 2,3 %. To znamená, že jej oživenie pokračuje a prispel k tomu aj čistý export. Za celý tento rok predpovedá Európska komisia Grécku rast ekonomiky o 1,9 %.

Ale skepticizmus pretrváva, a to aj v MMF, ktorý očakáva rast gréckej ekonomiky o 2 % tento rok a o 2,4 % v roku 2019. Ale varuje tiež pred rizikom poklesu hospodárstva pre vonkajšie a domáce faktory.

Po vyčerpaní finančných prostriedkov sa Atény zaviazali k udržaniu primárnych rozpočtových prebytkov ( bez výdavkov na obsluhu dlhu) na úrovni 3,5 % HDP až do roku 2022 a 2,2 % HDP do roku 2060.

Zmiernenie dlhovej záťaže, na ktorom sa Grécko v júni dohodlo s partnermi z eurozóny vo forme predĺženia splatnosti niektorých úverov a zníženia úrokov z ostatných, pomôže krajine pri návrate na trhy.

Tieto opatrenia spolu s finančnou rezervou vo výške 24 miliárd eur pomôžu Aténam zlepšiť udržateľnosť dlhu v strednodobom časovom horizonte a uľahčia prístup Grécka na trhy.

MMF však tvrdí, že dlhodobá udržateľnosť zostáva neistá a je potrebné "reálne" prehodnotenie rozpočtových cieľov aj hospodárskeho rastu Grécka.

"Nevidím dôvod na radosť z nášho odchodu zo záchranného programu, pretože môžeme skočiť z blata do kaluže," povedal Thanos Veremis, emeritný profesor histórie na Aténskej univerzite. Poukázal na fakt, že ľudia sú vyžmýkaní daňami a zostáva im málo peňazí na to, aby mohli investovať do podnikania a podporiť tak hospodársky rast Grécka.