Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oznámil to dnes šéf gréckeho privatizačného fondu HRADF Jannis Emiris. Atény potrebujú príjmy z privatizácie na zníženie dlhu, a tým aj splnenie jednej z podmienok záchranného úveru.
Autor TASR
Atény 16. októbra (TASR) - Grécko plánuje vypísať tender na predaj alebo prenájom ďalších štátnych podnikov, vrátane najväčšej rafinérie v krajine a dvoch najvýznamnejších prístavov. Oznámil to dnes šéf gréckeho privatizačného fondu HRADF Jannis Emiris.
Atény potrebujú príjmy z privatizácie na zníženie dlhu, a tým aj splnenie jednej z podmienok záchranného úveru. Nová vlna privatizácie bude v poradí iba druhá od začiatku dlhovej krízy. Pri prvej Grécko ponúklo na predaj šesť podnikov a dokončiť by ju malo začiatkom roka 2013.
Podľa Emirisa HRADF plánuje vypísať tender na predaj podielu v rafinérii Hellenic Petroleum, v prístavoch Pireus a Solún, v druhej najväčšej vodárenskej spoločnosti v Grécku (Thessaloniki Water) a tiež vo firme Larco, ktorá je najväčším producentom niklu na svete.
Okrem toho HRADF plánuje nájsť investorov pre letisko v Aténach, diaľnicu Egnatia a viaceré menšie regionálne letiská a prístavy.
Privatizácia je kľúčová pre Grécko, ktoré je závislé od finančnej pomoci zvonka. Atény sa v rámci dohody o záchrannom úvere s Európskou úniou (EÚ) a Medzinárodným menovým fondom (MMF) zaviazali, že predajú časť štátneho majetku, aby znížili svoje dlhy. Podľa tejto dohody by Grécko malo do roku 2015 získať z privatizácie približne 19 miliárd eur a do konca roka 2020 by sa táto suma mala zvýšiť asi na 50 miliárd eur.
Grécko ale doteraz túto podmienku úveru neplnilo podľa plánu. Od mája 2010, keď požiadalo o prvú finančnú pomoc, získalo z privatizácie zatiaľ len 1,6 miliardy eur.
Dôvodmi sú odpor predchádzajúcich vlád k predaju štátneho majetku, politická nestabilita v krajine a malý záujem investorov, ktorí majú obavy, že Grécko bude musieť nakoniec vystúpiť z eurozóny.
Nová koaličná vláda premiéra Antonisa Samarasa, ktorá sa ujala moci po júnových predčasných voľbách, sľúbila, že oživí privatizačné plány. Minulý mesiac kabinet podpísal dohodu o prenájme nákupného centra v Aténach a ponúkol na predaj lotériovú spoločnosť OPAP.
Prvé väčšie tendre na predaj plynárenskej spoločnosti DEPA a 33-% podielu v OPAP by mohli byť dokončené začiatkom budúceho roka.
Grécka vláda dúfa, že okrem zníženia dlhu privatizácia pritiahne do krajiny investície v hodnote 60 miliárd eur, prinesie zhruba 50.000 pracovných miest a príjmy z daní vo výške 3 miliardy eur ročne.
Atény potrebujú príjmy z privatizácie na zníženie dlhu, a tým aj splnenie jednej z podmienok záchranného úveru. Nová vlna privatizácie bude v poradí iba druhá od začiatku dlhovej krízy. Pri prvej Grécko ponúklo na predaj šesť podnikov a dokončiť by ju malo začiatkom roka 2013.
Podľa Emirisa HRADF plánuje vypísať tender na predaj podielu v rafinérii Hellenic Petroleum, v prístavoch Pireus a Solún, v druhej najväčšej vodárenskej spoločnosti v Grécku (Thessaloniki Water) a tiež vo firme Larco, ktorá je najväčším producentom niklu na svete.
Okrem toho HRADF plánuje nájsť investorov pre letisko v Aténach, diaľnicu Egnatia a viaceré menšie regionálne letiská a prístavy.
Privatizácia je kľúčová pre Grécko, ktoré je závislé od finančnej pomoci zvonka. Atény sa v rámci dohody o záchrannom úvere s Európskou úniou (EÚ) a Medzinárodným menovým fondom (MMF) zaviazali, že predajú časť štátneho majetku, aby znížili svoje dlhy. Podľa tejto dohody by Grécko malo do roku 2015 získať z privatizácie približne 19 miliárd eur a do konca roka 2020 by sa táto suma mala zvýšiť asi na 50 miliárd eur.
Grécko ale doteraz túto podmienku úveru neplnilo podľa plánu. Od mája 2010, keď požiadalo o prvú finančnú pomoc, získalo z privatizácie zatiaľ len 1,6 miliardy eur.
Dôvodmi sú odpor predchádzajúcich vlád k predaju štátneho majetku, politická nestabilita v krajine a malý záujem investorov, ktorí majú obavy, že Grécko bude musieť nakoniec vystúpiť z eurozóny.
Nová koaličná vláda premiéra Antonisa Samarasa, ktorá sa ujala moci po júnových predčasných voľbách, sľúbila, že oživí privatizačné plány. Minulý mesiac kabinet podpísal dohodu o prenájme nákupného centra v Aténach a ponúkol na predaj lotériovú spoločnosť OPAP.
Prvé väčšie tendre na predaj plynárenskej spoločnosti DEPA a 33-% podielu v OPAP by mohli byť dokončené začiatkom budúceho roka.
Grécka vláda dúfa, že okrem zníženia dlhu privatizácia pritiahne do krajiny investície v hodnote 60 miliárd eur, prinesie zhruba 50.000 pracovných miest a príjmy z daní vo výške 3 miliardy eur ročne.
