Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Doteraz sa Grécku podarilo získať z privatizácie len okolo 5 miliárd eur.
Autor TASR
Brusel 29. augusta (TASR) - Medzinárodní veritelia by na budúci mesiac mali údajne pritlačiť na Grécko, aby svoje štátne aktíva určené na privatizáciu presunuli do holdingovej spoločnosti mimo Grécka, kde by ich riadila eurozóna. Tento krok by mal urýchliť privatizáciu gréckeho majetku. Informácie, ktoré sa objavili v tlači, však Európska komisia poprela. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.
Britský denník Financial Times odvolávajúci sa na hovorcu Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) uviedol, že Trojka medzinárodných veriteľov (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) Aténam v septembri navrhne vytvorenie holdingovej spoločnosti so sídlom mimo Grécka. Tú by síce vlastnili Gréci, no riadili by ju zahraniční experti.
"Európska komisia ani Euroskupina takýto plán neschválili," povedal Simon O'Connor, hovorca komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna. Zároveň dodal, že program privatizácie musí zostať v rukách gréckej vlády, aj keď medzinárodní veritelia budú v septembri s vládou rokovať o pokroku v privatizácii a o spôsoboch, ako ju urýchliť.
Hovorca EMS k tomu uviedol, že spomínaný návrh je iba súčasťou interného dokumentu EMS zameraného na hľadanie riešení ako najviac zvýšiť atraktivitu gréckych aktív pre investorov. "Je to len interný dokument, o ktorom sa zatiaľ ešte nerokovalo," povedal hovorca EMS, pričom dodal, že z tohto dôvodu sa dokument ani nedá považovať za oficiálny.
Medzitým na informácie vo Financial Times zareagovali zástupcovia gréckeho ministerstva financií. Jeden z predstaviteľov ministerstva skritizoval tvrdenia, že proces privatizácie v Grécku nepostupuje. "Problémom je, že nedostávame adekvátne ponuky na majetok určený na predaj, jednoducho nie sú záujemcovia," uviedol zástupca ministerstva.
Atény pôvodne mali do roku 2016 predať majetok za 50 miliárd eur. Plány sa však ukázali ako nereálne a medzinárodní veritelia zmiernili požiadavku na 15 miliárd eur. Doteraz sa Grécku podarilo získať z privatizácie len okolo 5 miliárd eur, keď napríklad neuspelo s predajom kľúčovej firmy, plynárenskej spoločnosti Depa.
Britský denník Financial Times odvolávajúci sa na hovorcu Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) uviedol, že Trojka medzinárodných veriteľov (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) Aténam v septembri navrhne vytvorenie holdingovej spoločnosti so sídlom mimo Grécka. Tú by síce vlastnili Gréci, no riadili by ju zahraniční experti.
"Európska komisia ani Euroskupina takýto plán neschválili," povedal Simon O'Connor, hovorca komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna. Zároveň dodal, že program privatizácie musí zostať v rukách gréckej vlády, aj keď medzinárodní veritelia budú v septembri s vládou rokovať o pokroku v privatizácii a o spôsoboch, ako ju urýchliť.
Hovorca EMS k tomu uviedol, že spomínaný návrh je iba súčasťou interného dokumentu EMS zameraného na hľadanie riešení ako najviac zvýšiť atraktivitu gréckych aktív pre investorov. "Je to len interný dokument, o ktorom sa zatiaľ ešte nerokovalo," povedal hovorca EMS, pričom dodal, že z tohto dôvodu sa dokument ani nedá považovať za oficiálny.
Medzitým na informácie vo Financial Times zareagovali zástupcovia gréckeho ministerstva financií. Jeden z predstaviteľov ministerstva skritizoval tvrdenia, že proces privatizácie v Grécku nepostupuje. "Problémom je, že nedostávame adekvátne ponuky na majetok určený na predaj, jednoducho nie sú záujemcovia," uviedol zástupca ministerstva.
Atény pôvodne mali do roku 2016 predať majetok za 50 miliárd eur. Plány sa však ukázali ako nereálne a medzinárodní veritelia zmiernili požiadavku na 15 miliárd eur. Doteraz sa Grécku podarilo získať z privatizácie len okolo 5 miliárd eur, keď napríklad neuspelo s predajom kľúčovej firmy, plynárenskej spoločnosti Depa.
