Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Antonis Samaras zároveň dodal, že vláda plánuje vytvoriť rozvojový fond na podporu malých a stredných podnikov, ako aj znížiť ceny elektriny pre priemysel.
Autor TASR
Atény 7. septembra (TASR) - Grécka ekonomika by v 3. kvartáli mala zaznamenať rast a "aj keď dlh je stále vysoký, v blízkej budúcnosti sa dostane na udržateľnú úroveň". Povedal to v sobotu počas otvorenia Medzinárodného veľtrhu v Solúne grécky premiér Antonis Samaras. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.
Podľa prognózy štatistického úradu Európskej únie Eurostat grécky dlh v roku 2013 prekonal 318 miliárd eur. To predstavuje 175,1 % hrubého domáceho produktu. V roku 2012 dosiahol dlh krajiny 304 miliárd eur.
"V súčasnosti dlh pomaly klesá a čoskoro bude jeho pokles omnoho viditeľnejší, keď sa porovná s hrubým domácim produktom," povedal premiér, pričom dodal, že za posledných pár rokov uskutočnilo Grécko viac reforiem než v predchádzajúcich desaťročiach. Ako dodal, vláda očakáva, že v 3. kvartáli zaznamená ekonomika rast, prvý od roku 2008.
Premiér zároveň Grékom prisľúbil zníženie niektorých daní zavedených počas krízy vrátane 30-% redukcie dane z vykurovacieho oleja. Tento krok by mal zlepšiť situáciu najmä najchudobnejších obyvateľov a zvýšiť tak preferencie koaličnej vlády. Zmeny sa plánujú aj pri kontroverznej dani z nehnuteľnosti.
Samaras zároveň dodal, že vláda plánuje vytvoriť rozvojový fond na podporu malých a stredných podnikov, ako aj znížiť ceny elektriny pre priemysel. Čo sa týka platov a dôchodkov, zvyšovanie vo všeobecnosti vylúčil, no zvyšovať by sa mali v armáde a polícii. Ako však dodal grécky denník Kathimerini, Samaras najnovšie opatrenia oznámil bez toho, aby ich mal potvrdené medzinárodnými veriteľmi Grécka, teda zástupcami Európskej únie a Medzinárodného menového fondu.
Tento týždeň sa v Paríži uskutočnili ďalšie rozhovory medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi o plnení podmienok v rámci záchranného programu pre Grécko. Podľa gréckych denníkov išlo o určité predkolo s tým, že misia medzinárodných veriteľov pricestuje do Atén koncom septembra, aby plnenie úsporných opatrení zhodnotila. Od výsledku kontroly bude potom závisieť uvoľňovanie ďalších tranží záchranného úveru.
Podľa prognózy štatistického úradu Európskej únie Eurostat grécky dlh v roku 2013 prekonal 318 miliárd eur. To predstavuje 175,1 % hrubého domáceho produktu. V roku 2012 dosiahol dlh krajiny 304 miliárd eur.
"V súčasnosti dlh pomaly klesá a čoskoro bude jeho pokles omnoho viditeľnejší, keď sa porovná s hrubým domácim produktom," povedal premiér, pričom dodal, že za posledných pár rokov uskutočnilo Grécko viac reforiem než v predchádzajúcich desaťročiach. Ako dodal, vláda očakáva, že v 3. kvartáli zaznamená ekonomika rast, prvý od roku 2008.
Premiér zároveň Grékom prisľúbil zníženie niektorých daní zavedených počas krízy vrátane 30-% redukcie dane z vykurovacieho oleja. Tento krok by mal zlepšiť situáciu najmä najchudobnejších obyvateľov a zvýšiť tak preferencie koaličnej vlády. Zmeny sa plánujú aj pri kontroverznej dani z nehnuteľnosti.
Samaras zároveň dodal, že vláda plánuje vytvoriť rozvojový fond na podporu malých a stredných podnikov, ako aj znížiť ceny elektriny pre priemysel. Čo sa týka platov a dôchodkov, zvyšovanie vo všeobecnosti vylúčil, no zvyšovať by sa mali v armáde a polícii. Ako však dodal grécky denník Kathimerini, Samaras najnovšie opatrenia oznámil bez toho, aby ich mal potvrdené medzinárodnými veriteľmi Grécka, teda zástupcami Európskej únie a Medzinárodného menového fondu.
Tento týždeň sa v Paríži uskutočnili ďalšie rozhovory medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi o plnení podmienok v rámci záchranného programu pre Grécko. Podľa gréckych denníkov išlo o určité predkolo s tým, že misia medzinárodných veriteľov pricestuje do Atén koncom septembra, aby plnenie úsporných opatrení zhodnotila. Od výsledku kontroly bude potom závisieť uvoľňovanie ďalších tranží záchranného úveru.
