Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rokovania gréckych ministrov financií a hospodárstva so zástupcami veriteľov, ktoré sa začali v nedeľu, trvali až do dnešných skorých ranných hodín.
Autor TASR
Atény 10. augusta (TASR) - Grécko dúfa, že uzavrie rokovania s medzinárodnými veriteľmi o treťom záchrannom programe už v utorok 11. augusta. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokého gréckeho predstaviteľa, ktorý nechcel byť menovaný.
Rokovania gréckych ministrov financií a hospodárstva so zástupcami veriteľov, ktoré sa začali v nedeľu (9.8.), trvali až do dnešných skorých ranných hodín.
Vláda v Aténach už minulý týždeň vyhlásila, že chce dokončiť rokovania tak, aby mohla dohodu s veriteľmi predložiť parlamentu na schválenie do 18. augusta. Grécko má totiž 20. augusta splatiť dlh Európskej centrálnej banke (ECB) a dúfa, že dovtedy získa prvú splátku z nového záchranného programu, aby nemuselo žiadať o ďalší preklenovací úver.
Podľa nemenovaného zdroja Grécko vyvíja obrovské úsilie, aby uzavrelo rokovania už dnes v noci, prípadne v utorok 11. augusta. Vláda následne predloží parlamentu na schválenie návrh zákona s dvoma bodmi - prvý bude zahŕňať dohodu o úvere a Memorandum o porozumení a v druhom bude zoznam prioritných akcií, teda krokov, ktoré musí Grécko prijať, aby získalo peniaze z úveru.
Ďalší nemenovaný predstaviteľ Grécka zase pre Reuters uviedol, že rokovania vstúpili do záverečnej fázy a obe strany začali "prečesávať" finálny text dohody, vetu po vete.
Zdroj z gréckeho ministerstva financií povedal, že cieľom Atén je docieliť, aby návrh dohody preskúmali ministri financií eurozóny už v piatok 14. augusta.
Grécko rokuje so zástupcami inštitúcií - ECB, Európskej komisie, a Medzinárodného menového fondu o treťom úvere vo výške 86 miliárd eur, ktorý má krajine pomôcť zabrániť bankrotu a udržať sa v eurozóne.
Podľa zdroja z Bruselu pre niektoré štáty eurozóny je však výška úveru politicky veľmi citlivá otázka, preto by ho chceli skresať.
Grécko má zase obavy zo zlého vývoja v domácom bankovom sektore, predovšetkým z rastu nesplácaných úverov, čo bude tlačiť smerom nahor náklady na rekapitalizáciu bánk a tie môžu odkrojiť väčšiu ako očakávanú časť zo záchranného úveru.
V 1. kvartáli 2015 dosiahli nesplácané úvery zhruba 35 % zo všetkých pôžičiek, ktoré grécke banky poskytli. Toto číslo zrejme v 2. kvartáli ešte vzrástlo.
Výška prvej splátky zo záchranného programu by sa preto mala vyšplhať aspoň na 20 miliárd eur, čo tiež znepokojuje veriteľov. Z tejto sumy potrebuje Grécko okamžite poskytnúť bankám 10 miliárd eur na rekapitalizáciu, ďalších 7 miliárd eur pôjde na refundáciu júlového preklenovacieho úveru a 3 miliardy eur na splatenie dlhu ECB.
Rokovania gréckych ministrov financií a hospodárstva so zástupcami veriteľov, ktoré sa začali v nedeľu (9.8.), trvali až do dnešných skorých ranných hodín.
Vláda v Aténach už minulý týždeň vyhlásila, že chce dokončiť rokovania tak, aby mohla dohodu s veriteľmi predložiť parlamentu na schválenie do 18. augusta. Grécko má totiž 20. augusta splatiť dlh Európskej centrálnej banke (ECB) a dúfa, že dovtedy získa prvú splátku z nového záchranného programu, aby nemuselo žiadať o ďalší preklenovací úver.
Podľa nemenovaného zdroja Grécko vyvíja obrovské úsilie, aby uzavrelo rokovania už dnes v noci, prípadne v utorok 11. augusta. Vláda následne predloží parlamentu na schválenie návrh zákona s dvoma bodmi - prvý bude zahŕňať dohodu o úvere a Memorandum o porozumení a v druhom bude zoznam prioritných akcií, teda krokov, ktoré musí Grécko prijať, aby získalo peniaze z úveru.
Ďalší nemenovaný predstaviteľ Grécka zase pre Reuters uviedol, že rokovania vstúpili do záverečnej fázy a obe strany začali "prečesávať" finálny text dohody, vetu po vete.
Zdroj z gréckeho ministerstva financií povedal, že cieľom Atén je docieliť, aby návrh dohody preskúmali ministri financií eurozóny už v piatok 14. augusta.
Grécko rokuje so zástupcami inštitúcií - ECB, Európskej komisie, a Medzinárodného menového fondu o treťom úvere vo výške 86 miliárd eur, ktorý má krajine pomôcť zabrániť bankrotu a udržať sa v eurozóne.
Podľa zdroja z Bruselu pre niektoré štáty eurozóny je však výška úveru politicky veľmi citlivá otázka, preto by ho chceli skresať.
Grécko má zase obavy zo zlého vývoja v domácom bankovom sektore, predovšetkým z rastu nesplácaných úverov, čo bude tlačiť smerom nahor náklady na rekapitalizáciu bánk a tie môžu odkrojiť väčšiu ako očakávanú časť zo záchranného úveru.
V 1. kvartáli 2015 dosiahli nesplácané úvery zhruba 35 % zo všetkých pôžičiek, ktoré grécke banky poskytli. Toto číslo zrejme v 2. kvartáli ešte vzrástlo.
Výška prvej splátky zo záchranného programu by sa preto mala vyšplhať aspoň na 20 miliárd eur, čo tiež znepokojuje veriteľov. Z tejto sumy potrebuje Grécko okamžite poskytnúť bankám 10 miliárd eur na rekapitalizáciu, ďalších 7 miliárd eur pôjde na refundáciu júlového preklenovacieho úveru a 3 miliardy eur na splatenie dlhu ECB.
