Členovia gréckej vlády sa stretávajú každý deň a hľadajú spôsob, ako znížiť výdavky štátu.
Autor TASR
,aktualizované Atény 17. júla (TASR) - Grécka vláda sa pokúsi získať od veriteľov preklenovací úver, ktorý má krajine pomôcť udržať sa nad vodou, kým nenájde spôsob, ako znížiť výdavky v nasledujúcich dvoch rokoch o 11,7 miliárd eur. To je totiž jedna z podmienok záchranného úveru, ktorý sa krajine nedarí plniť.
Grécko musí túto žiadosť predložiť na schválenie veriteľom do 24. júla, keď majú do Atén pricestovať inšpektori tzv. Trojky, teda Európskej únie (EÚ), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), aby skontrolovali, ako Gréci dodržiavajú podmienky záchranného úveru.
Po inšpekcii bude nasledovať "handrkovanie", ktoré potrvá zrejme do konca septembra. Trojka potom rozhodne, či bude naďalej finančne podporovať zadlženú krajinu, alebo ju nechá padnúť. Bez pomoci zo zahraničia totiž Grécko zbankrotuje.
Členovia gréckej vlády sa stretávajú každý deň a hľadajú spôsob, ako znížiť výdavky štátu. Minister financií Jannis Sturnaras by mal 18. júla predložiť lídrom troch vládnych koaličných strán svoj návrh úspor.
Škrty vo výdavkoch, ktoré zodpovedajú 5,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) Grécka musí kabinet zahrnúť do návrhov rozpočtu na roky 2013 a 2014. Iba tak sa mu podarí znížiť schodok v rozpočte pod povolenú hraniu 3 % HDP do konca roka 2014 z vlaňajších 9,3 %.
Vláda zvažuje celú škálu návrhov: od zníženia svojich prevádzkových nákladov cez zoškrtania výdavkov na nemocnice a tiež stlačenia hranice pre najvyšší dôchodok, až po spôsoby, ako zabrániť daňovým únikom a zneužívaniu sociálnych dávok.
Atény už sľúbili, že zoštíhlia štátnu správu a uvažujú aj o predĺžení základnej vojenskej služby, aby zredukovali náklady na profesionálnych vojakov a padol aj návrh na zníženie platov kňazov o zhruba polovicu.
Koaličné strany ale v kampani pred voľbami sľubovali, že nebudú prepúšťať štátnych zamestnancov, ani plošne škrtať dôchodky a platy vo verejnom sektore. Premiér Antonis Samaras sa preto chce pokúsiť presvedčiť veriteľov, aby Grécku zmiernili podmienky úveru, napríklad predĺžením termínu na zníženie schodku v rozpočte.
Grécko musí túto žiadosť predložiť na schválenie veriteľom do 24. júla, keď majú do Atén pricestovať inšpektori tzv. Trojky, teda Európskej únie (EÚ), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), aby skontrolovali, ako Gréci dodržiavajú podmienky záchranného úveru.
Po inšpekcii bude nasledovať "handrkovanie", ktoré potrvá zrejme do konca septembra. Trojka potom rozhodne, či bude naďalej finančne podporovať zadlženú krajinu, alebo ju nechá padnúť. Bez pomoci zo zahraničia totiž Grécko zbankrotuje.
Členovia gréckej vlády sa stretávajú každý deň a hľadajú spôsob, ako znížiť výdavky štátu. Minister financií Jannis Sturnaras by mal 18. júla predložiť lídrom troch vládnych koaličných strán svoj návrh úspor.
Škrty vo výdavkoch, ktoré zodpovedajú 5,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) Grécka musí kabinet zahrnúť do návrhov rozpočtu na roky 2013 a 2014. Iba tak sa mu podarí znížiť schodok v rozpočte pod povolenú hraniu 3 % HDP do konca roka 2014 z vlaňajších 9,3 %.
Vláda zvažuje celú škálu návrhov: od zníženia svojich prevádzkových nákladov cez zoškrtania výdavkov na nemocnice a tiež stlačenia hranice pre najvyšší dôchodok, až po spôsoby, ako zabrániť daňovým únikom a zneužívaniu sociálnych dávok.
Atény už sľúbili, že zoštíhlia štátnu správu a uvažujú aj o predĺžení základnej vojenskej služby, aby zredukovali náklady na profesionálnych vojakov a padol aj návrh na zníženie platov kňazov o zhruba polovicu.
Koaličné strany ale v kampani pred voľbami sľubovali, že nebudú prepúšťať štátnych zamestnancov, ani plošne škrtať dôchodky a platy vo verejnom sektore. Premiér Antonis Samaras sa preto chce pokúsiť presvedčiť veriteľov, aby Grécku zmiernili podmienky úveru, napríklad predĺžením termínu na zníženie schodku v rozpočte.