Atény 2. júna (TASR) - Grécky študent Stavros Tsompanidis kráčal po pláži, keď pri pohľade na kopu suchej morskej trávy dostal "podnikateľský nápad". Rozhodol sa, že ju recykluje a vyrobí puzdra na iPhony, slnečné okuliare a iné darčekové škatuľky.

Po štyroch rokoch už jeho strat-up PHEE predáva výrobky po celom Grécku aj v zahraničí. Tento príbeh predstavuje zmenu v myslení mladých Grékov, ktorí sa v dôsledku krízy pustili do podnikania.

"Ak nezačneme konať, aj o päť rokov budeme stále opakovať to isté: Grécku sa nedarí, nie je tam žiadna práca, máme nový záchranný program od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie," skonštatoval 25-ročný podnikateľ.

V Grécku po kríze pribúdajú nové začínajúce technologické firmy, tzv. start-upy ako huby po daždi. Ekonomika sa pritom len zotavuje z dlhovej krízy. Jej výkon sa znížil o 25 % a ubudli tradičné zdroje zamestnania - pracovné miesta v štátnych a rodinných podnikoch.

Ešte pred desiatimi rokmi v Grécku o start-upoch nikto ani nechyroval, teraz vytvárajú pracovné miesta a ponúkajú určitú nádej, že krajina môže zastaviť únik vysokokvalifikovanej mládeže do zahraničia.

Grécko nemá žiadne oficiálne údaje, ale niekoľko súkromných databáz uvádza, že počet nových firiem sa pohybuje v pásme 600 až 1100. Prvá evidencia start-upov je z roku 2010, a to prostredníctvom neziskovej poradenskej spoločnosti Endeavour Greece, ktorá ich vtedy napočítala len 16.

Európsky investičný fond (EIF), podporovaný súkromnými investormi, odhaduje, že v najbližších piatich rokov napumpuje približne 400 miliónov eur do gréckych start-upov a ďalších malých firiem v krajine.

V roku 2008, keď Jorgos Tziralis, partner finančnej spoločnosti Marathon VC, zorganizoval prvú akciu pre začínajúcich podnikateľov, objavilo sa na nej asi 12 ľudí. Teraz sa každý mesiac zúčastňuje týchto podujatí 200 až 300 ľudí a prezentuje sa na nich tri až päť nových start-upov.

Marathon VC doteraz investoval do piatich nových firiem a ďalšie tri investície má v pláne.

Cestovný ruch a lodná doprava, dve hlavné odvetvia gréckej ekonomiky, už tiež ožívajú po kríze. Ale štruktúra ekonomiky by sa mohla zmeniť, ak sa bude počet začínajúcich podnikov ďalej zvyšovať, tvrdia odborníci.

Počas krízy skončili tisíce firiem a nezamestnanosť kulminovala na úrovni 27,9 %, pričom až šesť z desiatich mladých uchádzačov o zamestnanie nemohlo zohnať prácu. Približne 223.000 Grékov vo veku 25 až 39 rokov emigrovalo v rokoch 2008 až 2013 do bohatších krajín, uvádzajú údaje centrálnej banky.

Úsporné opatrenia, ktoré boli podmienkou opakovaných záchranných úverov medzinárodných veriteľov, ekonomické problémy ešte prehĺbili. Tí, ktorí zostali v Grécku, museli hľadať nové spôsoby, ako prežiť.

"Kríza vytvorila nevyhnutnosť podnikania," povedal Panagiotis Zamanis, podpredseda Helénskej asociácie start-upov.

Grécka Národná banka tvrdí, že sektor start-upov sa javí ako mimoriadne sľubný, aj keď jeho hodnota zatiaľ dosahuje len zhruba 300 miliónov eur. Vykazuje však známky veľkého rastového potenciálu, uviedla banka vo svojej správe.

Nové technologické firmy, ako napríklad spoločnosť Ex Machina a ďalšie, pritom zdôrazňujú, že sa im podarilo začať a udržať sa aj napriek obmedzeniam, ako sú nadmerná byrokracia a pomalá administratíva, vysoké dane a problémy s finančnými zdrojmi v dôsledku úsporných opatrení a ďalšie.

Grécko je na 87. mieste zo 137 krajín v indexe globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra za Tadžikistanom a Ukrajinou. Hlavnými prekážkami podnikania sú práve vysoké dane a byrokracia.

Firme Ex Machina zabralo otvorenie bankového účtu tri mesiace, klienti jej dovtedy nemohli platiť. A finančné zdroje sú stále obmedzené, keďže grécki investori sú zvyknutí na tradičné sektory, ako sú reštaurácie a cestovný ruch. Ex Machina a PHEE sa v prvom rade spoliehali na úspory, granty a víťazstvá v súťažiach start-upov.

Vláda v Aténach zvažuje zavedenie daňových úľav pre začínajúce podniky po skončení záchranného programu toto leto. Rast týchto firiem môže totiž podporiť ekonomiku.

Vláda sa v apríli spojila s EIF, aby spustili Equifund, fond s kapacitou 400 miliónov eur na podporu začínajúcich firiem. Asi štvrtina peňazí bude od súkromných investorov, zvyšok budú verejné prostriedky.