Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri financií dali najavo, že si chcú návrhy Grécka vypočuť, no ako povedal šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem, dnes rozhodnutie určite nepadne.
Autor TASR
Brusel/Atény 11. februára (TASR) - Grécky minister financií Janis Varufakis začal dnes v Bruseli rokovania s ostatnými ministrami financií eurozóny, v ktorých by chcel dosiahnuť pre Grécko výhodnejšie podmienky splácania dlhu. Informovali o tom agentúry Reuters a AP.
Ešte pred odchodom z Atén Varufakis povedal, že je pripravený aj na "súboj" s Nemeckom, najsilnejšou krajinou eurozóny, ako i ďalšími členmi menovej únie, ktorí nesúhlasia s gréckym rozhodnutím ukončiť úsporné opatrenia a spoluprácu s Trojkou (medzinárodných veriteľov). Zároveň odmietajú požiadavku Atén znížiť hodnotu gréckeho dlhu.
Ministri financií dali najavo, že si chcú návrhy Grécka vypočuť, no ako povedal šéf Euroskupiny (neformálneho združenia ministrov financií eurozóny) Jeroen Dijsselbloem, dnes rozhodnutie určite nepadne. Ďalšie zasadnutie je naplánované už na budúci týždeň v pondelok (16. februára) a podľa zdroja z Európskej únie možno očakávať, že práve na druhej schôdzke Euroskupiny sa bude už reálne diskutovať o tom, ako grécky problém riešiť.
S požiadavkou Atén nesúhlasia ani štáty, ktoré tiež mali v minulom období finančné problémy. Ako po príchode do Bruselu uviedol španielsky minister financií Luis de Guindos, ktorého krajina sa síce záchrannému balíku na podporu celej ekonomiky vyhla, no dostala pomoc na záchranu bankového sektora, "pravidlá platia pre všetkých rovnako".
Grécku sa pritom kráti čas, keďže súčasný záchranný program vyprší na konci februára. Neistota na trhoch stúpla, čoho dôkazom je rast výnosov gréckych dlhopisov a pokles hodnoty akcií. Investori sa obávajú, že ak sa Atény nedohodnú s veriteľmi v najbližších týždňoch, môže to znamenať bankrot Grécka a odchod z eurozóny.
Takýto vývoj Varufakis odmieta. Na otázku novinárov po príchode do Bruselu, či je možný aj takzvaný grexit, Varufakis odpovedal: "V žiadnom prípade." Podľa ekonómov oslovených agentúrou Reuters ale pravdepodobnosť, že Grécko eurozónu opustí, vzrástla na 1 ku 4. To znamená najvyššie riziko od začatia gréckej krízy v roku 2009. Varufakis preto žiada pre Grécko na niekoľko mesiacov preklenovací úver, ktorý by zabezpečil financovanie štátu po vypršaní súčasného záchranného programu.
Ešte pred odchodom z Atén Varufakis povedal, že je pripravený aj na "súboj" s Nemeckom, najsilnejšou krajinou eurozóny, ako i ďalšími členmi menovej únie, ktorí nesúhlasia s gréckym rozhodnutím ukončiť úsporné opatrenia a spoluprácu s Trojkou (medzinárodných veriteľov). Zároveň odmietajú požiadavku Atén znížiť hodnotu gréckeho dlhu.
Ministri financií dali najavo, že si chcú návrhy Grécka vypočuť, no ako povedal šéf Euroskupiny (neformálneho združenia ministrov financií eurozóny) Jeroen Dijsselbloem, dnes rozhodnutie určite nepadne. Ďalšie zasadnutie je naplánované už na budúci týždeň v pondelok (16. februára) a podľa zdroja z Európskej únie možno očakávať, že práve na druhej schôdzke Euroskupiny sa bude už reálne diskutovať o tom, ako grécky problém riešiť.
S požiadavkou Atén nesúhlasia ani štáty, ktoré tiež mali v minulom období finančné problémy. Ako po príchode do Bruselu uviedol španielsky minister financií Luis de Guindos, ktorého krajina sa síce záchrannému balíku na podporu celej ekonomiky vyhla, no dostala pomoc na záchranu bankového sektora, "pravidlá platia pre všetkých rovnako".
Prečítajte si názor R. Fica: Ak bude tlak na odpustenie dlhu Grécku,NR SR vyhlási referendum
Grécku sa pritom kráti čas, keďže súčasný záchranný program vyprší na konci februára. Neistota na trhoch stúpla, čoho dôkazom je rast výnosov gréckych dlhopisov a pokles hodnoty akcií. Investori sa obávajú, že ak sa Atény nedohodnú s veriteľmi v najbližších týždňoch, môže to znamenať bankrot Grécka a odchod z eurozóny.
Takýto vývoj Varufakis odmieta. Na otázku novinárov po príchode do Bruselu, či je možný aj takzvaný grexit, Varufakis odpovedal: "V žiadnom prípade." Podľa ekonómov oslovených agentúrou Reuters ale pravdepodobnosť, že Grécko eurozónu opustí, vzrástla na 1 ku 4. To znamená najvyššie riziko od začatia gréckej krízy v roku 2009. Varufakis preto žiada pre Grécko na niekoľko mesiacov preklenovací úver, ktorý by zabezpečil financovanie štátu po vypršaní súčasného záchranného programu.
