Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nemecko, ktoré prispieva najvyššou sumou na pomoc Grécku, nepovažuje takúto žiadosť za ponuku, na ktorú eurozóna čaká.
Autor TASR
Atény/Berlín 18. februára (TASR) - Grécko predloží vo štvrtok ráno (19.2.) ministrom financií eurozóny žiadosť o predĺženie "dohody o úvere" o ďalších šesť mesiacov. Ale Nemecko, ktoré prispieva najvyššou sumou na pomoc Grécku, nepovažuje takúto žiadosť za ponuku, na ktorú eurozóna čaká a trvá na tom, že Atény musia dodržiavať podmienky doterajšieho záchranného programu. Informovali o tom agentúry Reuters, AP a DPA.
Hovorca gréckej vlády Gavriil Sakellarides aj poslanec Stavros Theodorakis potvrdili, že Grécko sa chystá predložiť veriteľom oficiálny návrh, ktorý má zabrániť kolapsu rokovaní. Aténam sa totiž kráti čas, keďže súčasný záchranný program 28. februára končí, a dochádzajú im peniaze. Potrebujú dosiahnuť dohodu, ktorá ich udrží nad vodou aj v eurozóne.
Sakellarides naznačil, že vládny návrh zahŕňa predĺženie dohody o záchrannom úvere, ale bez dodatku o úsporných opatreniach.
Podľa zdroja z Európskej únie (EÚ) je ale otázne, či s tým budú ministri financií eurozóny, tzv. Euroskupina, súhlasiť, keďže v pondelok 16. februára podobný návrh Grécka odmietli a dali mu ultimátum do konca týždňa, aby predložilo nový návrh.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble grécke "manévre" odmieta a pre televíziu ZDF povedal, že nejde o to, či bude pokračovať terajší záchranný program, ale či Grécko bude plniť jeho podmienky alebo nie. A pre ARD zase vyhlásil, že je skeptický a otvorene odkázal aj na možnosť odchodu Grécka z eurozóny.
Na druhej strane, minister hospodárstva Sigmar Gabriel privítal, podľa jeho vlastných slov, "signál od gréckej vlády, že je pripravená vyjednávať".
Predstavitelia EÚ potvrdili, že medzi Európskou komisiou (EK), Euroskupinou a Aténami prebiehajú intenzívne formálne aj neformálne konzultácie. Grécku pomáhajú pri hľadaní kompromisu aj Taliansko a Francúzsko. Nemecko a ďalšie štáty eurozóny si zase pevne stoja za svojimi požiadavkami a trvajú na tom, že reformy sa nesmú zastaviť a Grécko musí splatiť pomoc, ktorú mu poskytli ich daňoví poplatníci.
Predseda EK Jean-Claude Juncker podľa nemeckých médií spolupracuje so šéfom Euroskupiny Jeroeneom Dijsselbloem na hľadaní riešenia.
Európska centrálna banka (ECB) dnes zase rozhodne o tom, či môže pokračovať financovanie gréckych bánk prostredníctvom programu ELA (Emergency Liquidity Assistance) a v hre je aj jeho prípadné zvýšenie. Podľa zdrojov z bankového sektora by toto financovanie nemala zrušiť, ale nemecká Bundesbank vedie "opozičné krídlo", ktoré je proti zvýšeniu ELA.
Bez tejto likvidity by grécke banky mali vážne problémy, keďže prichádzajú o vklady, ktoré si klienti vyberajú zo strachu pred odchodom Grécka z eurozóny.
Hovorca gréckej vlády Gavriil Sakellarides aj poslanec Stavros Theodorakis potvrdili, že Grécko sa chystá predložiť veriteľom oficiálny návrh, ktorý má zabrániť kolapsu rokovaní. Aténam sa totiž kráti čas, keďže súčasný záchranný program 28. februára končí, a dochádzajú im peniaze. Potrebujú dosiahnuť dohodu, ktorá ich udrží nad vodou aj v eurozóne.
Sakellarides naznačil, že vládny návrh zahŕňa predĺženie dohody o záchrannom úvere, ale bez dodatku o úsporných opatreniach.
Podľa zdroja z Európskej únie (EÚ) je ale otázne, či s tým budú ministri financií eurozóny, tzv. Euroskupina, súhlasiť, keďže v pondelok 16. februára podobný návrh Grécka odmietli a dali mu ultimátum do konca týždňa, aby predložilo nový návrh.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble grécke "manévre" odmieta a pre televíziu ZDF povedal, že nejde o to, či bude pokračovať terajší záchranný program, ale či Grécko bude plniť jeho podmienky alebo nie. A pre ARD zase vyhlásil, že je skeptický a otvorene odkázal aj na možnosť odchodu Grécka z eurozóny.
Na druhej strane, minister hospodárstva Sigmar Gabriel privítal, podľa jeho vlastných slov, "signál od gréckej vlády, že je pripravená vyjednávať".
Predstavitelia EÚ potvrdili, že medzi Európskou komisiou (EK), Euroskupinou a Aténami prebiehajú intenzívne formálne aj neformálne konzultácie. Grécku pomáhajú pri hľadaní kompromisu aj Taliansko a Francúzsko. Nemecko a ďalšie štáty eurozóny si zase pevne stoja za svojimi požiadavkami a trvajú na tom, že reformy sa nesmú zastaviť a Grécko musí splatiť pomoc, ktorú mu poskytli ich daňoví poplatníci.
Predseda EK Jean-Claude Juncker podľa nemeckých médií spolupracuje so šéfom Euroskupiny Jeroeneom Dijsselbloem na hľadaní riešenia.
Európska centrálna banka (ECB) dnes zase rozhodne o tom, či môže pokračovať financovanie gréckych bánk prostredníctvom programu ELA (Emergency Liquidity Assistance) a v hre je aj jeho prípadné zvýšenie. Podľa zdrojov z bankového sektora by toto financovanie nemala zrušiť, ale nemecká Bundesbank vedie "opozičné krídlo", ktoré je proti zvýšeniu ELA.
Bez tejto likvidity by grécke banky mali vážne problémy, keďže prichádzajú o vklady, ktoré si klienti vyberajú zo strachu pred odchodom Grécka z eurozóny.
