Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi uviazli na mŕtvom bode.
Autor TASR
Berlín/Atény 17. júna (TASR) - Grécku sa kráti čas na dosiahnutie dohody s medzinárodnými veriteľmi o finančnej pomoci výmenou za reformy a úsporné opatrenia. Upozornil dnes vládu v Aténach nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier. Informovala o tom agentúra Reuters.
Steinmeier zdôraznil, že Nemecko chce, aby Grécko zostalo členom menového bloku, ale aj Atény musia pre to niečo urobiť. Grécka vláda sa však nechystá vo štvrtok 18. júna predložiť ministrom financií eurozóny žiadne nové návrhy. Ale Grécko sa musí rozhýbať, bez toho to nejde, povedal Steinmeier novinárom po dnešnom stretnutí s talianskym kolegom Paolom Gentilonim.
Aj Peter Altmaier, šéf úradu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, potvrdil, že nemecká vláda chce dosiahnuť dohodu s Gréckom, ale Atény musia spolupracovať a podieľať sa na hľadaní riešenia.
Šéf gréckeho tímu vyjednávačov Euklid Tsakalotos zase vyhlásil, že Atény sú ochotné urobiť ústupky, aby dosiahli dohodu, ale len ak budú ekonomicky realizovateľné a zopakoval, že dôchodky vláda nezníži.
Jeho vyjadrenie je zatiaľ najjasnejším signálom od víkendového kolapsu rokovaní, že Grécko má stále priestor, aby veriteľom ponúklo nejaké ústupky napriek tvrdej rétorike, ktorá zaznieva z Atén.
Tsakalotos spresnil, že Grécko môže prijať dohodu len vtedy, keď sa bude týkať úpravy dlhu, financovania a investícií. Ak taký návrh veritelia majú, grécka vláda ho ihneď podpíše.
Rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi uviazli na mŕtvom bode. Veritelia požadujú od Atén, aby znížili výdavky a zaviedli reformy, ktoré krajine pomôžu stlačiť enormný dlh na udržateľnú úroveň. Týka sa to aj reformy dôchodkov, najmä zvýšenia veku pre odchod do dôchodku, ktorý je v Grécku nižší ako v ostaných európskych krajinách. Bez tejto reformy štát nemôže zredukovať náklady na dôchodky. Grécka vláda však odmieta ďalšie škrty vo výdavkoch štátu a od veriteľov požaduje, aby jej časť dlhu odpustili, čím by klesol.
Tsakalotos tiež navrhuje, aby grécke dlhopisy, ktoré vlastní Európska centrálna banka (ECB), prevzal záchranný fond - Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS). Aj to by pomohlo zmierniť finančný tlak na Grécko, ktoré má v júli a v auguste uhradiť ECB dlhopisy s termínom splatnosti v týchto mesiacoch.
Dodal, že existuje veľa technických riešení, ale vyžadujú si "politickú vôľu" a je na partneroch v Európe, aby sa "poučili zo svojich chýb a ukázali, že sú schopní akceptovať vládu, ktorá nepatrí k hlavnému politickému prúdu". To je zjavný odkaz na fakt, že v Grécku vládne krajná ľavica.
Steinmeier zdôraznil, že Nemecko chce, aby Grécko zostalo členom menového bloku, ale aj Atény musia pre to niečo urobiť. Grécka vláda sa však nechystá vo štvrtok 18. júna predložiť ministrom financií eurozóny žiadne nové návrhy. Ale Grécko sa musí rozhýbať, bez toho to nejde, povedal Steinmeier novinárom po dnešnom stretnutí s talianskym kolegom Paolom Gentilonim.
Aj Peter Altmaier, šéf úradu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, potvrdil, že nemecká vláda chce dosiahnuť dohodu s Gréckom, ale Atény musia spolupracovať a podieľať sa na hľadaní riešenia.
Šéf gréckeho tímu vyjednávačov Euklid Tsakalotos zase vyhlásil, že Atény sú ochotné urobiť ústupky, aby dosiahli dohodu, ale len ak budú ekonomicky realizovateľné a zopakoval, že dôchodky vláda nezníži.
Jeho vyjadrenie je zatiaľ najjasnejším signálom od víkendového kolapsu rokovaní, že Grécko má stále priestor, aby veriteľom ponúklo nejaké ústupky napriek tvrdej rétorike, ktorá zaznieva z Atén.
Tsakalotos spresnil, že Grécko môže prijať dohodu len vtedy, keď sa bude týkať úpravy dlhu, financovania a investícií. Ak taký návrh veritelia majú, grécka vláda ho ihneď podpíše.
Rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi uviazli na mŕtvom bode. Veritelia požadujú od Atén, aby znížili výdavky a zaviedli reformy, ktoré krajine pomôžu stlačiť enormný dlh na udržateľnú úroveň. Týka sa to aj reformy dôchodkov, najmä zvýšenia veku pre odchod do dôchodku, ktorý je v Grécku nižší ako v ostaných európskych krajinách. Bez tejto reformy štát nemôže zredukovať náklady na dôchodky. Grécka vláda však odmieta ďalšie škrty vo výdavkoch štátu a od veriteľov požaduje, aby jej časť dlhu odpustili, čím by klesol.
Tsakalotos tiež navrhuje, aby grécke dlhopisy, ktoré vlastní Európska centrálna banka (ECB), prevzal záchranný fond - Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS). Aj to by pomohlo zmierniť finančný tlak na Grécko, ktoré má v júli a v auguste uhradiť ECB dlhopisy s termínom splatnosti v týchto mesiacoch.
Dodal, že existuje veľa technických riešení, ale vyžadujú si "politickú vôľu" a je na partneroch v Európe, aby sa "poučili zo svojich chýb a ukázali, že sú schopní akceptovať vládu, ktorá nepatrí k hlavnému politickému prúdu". To je zjavný odkaz na fakt, že v Grécku vládne krajná ľavica.
