Scenár bankrotu Grécka by podľa tejto analýzy spôsobil jednorazové zvýšenie deficitu verejnej správy o 701 miliónov eur alebo 1 % HDP v okamihu vyhlásenia platobnej neschopnosti.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. júna (TASR) - Prípadný bankrot Grécka by verejné financie Slovenska v tomto a budúcom roku mohol stáť 723 miliónov eur, čo by v prepočte na jedného obyvateľa predstavovalo 134 eur. Odhaduje to Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR v dnes zverejnenom komentári.
Scenár bankrotu Grécka by podľa tejto analýzy spôsobil jednorazové zvýšenie deficitu verejnej správy o 701 miliónov eur alebo 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) v okamihu vyhlásenia platobnej neschopnosti, ako aj výpadok v úrokových príjmoch rozpočtu vo výške 11 miliónov eur alebo 0,02% HDP ročne.
"V okamihu vyhlásenia platobnej neschopnosti by nedošlo k žiadnej zmene hrubého dlhu verejnej správy, keďže ten sa zaznamenáva v čase poskytnutia pôžičky a emisií dlhových nástrojov EFSF," upozorňuje IFP. Finančná pomoc Grécku môže podľa aktuálnych informácií prispieť k nárastu dlhu Slovenska v roku 2012 približne vo výške 0,7 miliardy eur alebo 1 % HDP.
"Je to pokus z našej strany vniesť do tejto diskusie trochu svetla. Oproti katastrofickým číslam v miliardách eur hovoríme o úplne konkrétnych číslach momentálnych záväzkov Slovenska vo vzťahu k eurovalu a zainteresovanosti v Grécku, a tie čísla sú rádovo iné," zdôraznil na dnešnej tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Premiér Robert Fico (Smer-SD) v tejto súvislosti potvrdil, že v súčasnosti prebieha veľmi intenzívna neformálna komunikácia medzi premiérmi členských krajín eurozóny. Všetci sa však podľa neho zhodujú, že prípadný odchod Grécka z eurozóny by bol tým najhorším variantom.
"Samozrejme máme aj katastrofické scenáre na stole, ale nepripúšťame si ich. Sú tam, ale hovoríme, že zabojujeme za to, aby eurozóna zostala v tej istej zostave," zdôraznil predseda vlády.
Rozhodujúce pre ďalší vývoj budú podľa Fica grécke parlamentné voľby 17. júna, následné stretnutie predstaviteľov štyroch veľkých štátov Európskej únie (EÚ) a po ňom aj veľký summit všetkých krajín EÚ, ktorý sa uskutoční koncom júna.
Scenár bankrotu Grécka by podľa tejto analýzy spôsobil jednorazové zvýšenie deficitu verejnej správy o 701 miliónov eur alebo 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) v okamihu vyhlásenia platobnej neschopnosti, ako aj výpadok v úrokových príjmoch rozpočtu vo výške 11 miliónov eur alebo 0,02% HDP ročne.
"V okamihu vyhlásenia platobnej neschopnosti by nedošlo k žiadnej zmene hrubého dlhu verejnej správy, keďže ten sa zaznamenáva v čase poskytnutia pôžičky a emisií dlhových nástrojov EFSF," upozorňuje IFP. Finančná pomoc Grécku môže podľa aktuálnych informácií prispieť k nárastu dlhu Slovenska v roku 2012 približne vo výške 0,7 miliardy eur alebo 1 % HDP.
"Je to pokus z našej strany vniesť do tejto diskusie trochu svetla. Oproti katastrofickým číslam v miliardách eur hovoríme o úplne konkrétnych číslach momentálnych záväzkov Slovenska vo vzťahu k eurovalu a zainteresovanosti v Grécku, a tie čísla sú rádovo iné," zdôraznil na dnešnej tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Premiér Robert Fico (Smer-SD) v tejto súvislosti potvrdil, že v súčasnosti prebieha veľmi intenzívna neformálna komunikácia medzi premiérmi členských krajín eurozóny. Všetci sa však podľa neho zhodujú, že prípadný odchod Grécka z eurozóny by bol tým najhorším variantom.
"Samozrejme máme aj katastrofické scenáre na stole, ale nepripúšťame si ich. Sú tam, ale hovoríme, že zabojujeme za to, aby eurozóna zostala v tej istej zostave," zdôraznil predseda vlády.
Rozhodujúce pre ďalší vývoj budú podľa Fica grécke parlamentné voľby 17. júna, následné stretnutie predstaviteľov štyroch veľkých štátov Európskej únie (EÚ) a po ňom aj veľký summit všetkých krajín EÚ, ktorý sa uskutoční koncom júna.