Atény 29. februára (TASR) - Grécky parlament schválil v utorok večer nové zníženie dôchodkov vo verejnom sektore a škrty vo vládnych výdavkoch, čo sú opatrenia potrebné na zabezpečenie druhého balíka medzinárodnej záchrannej pôžičky.
Zákonodarcovia v neskorých večerných hodinách hlasovali pomerom hlasov 202 k 80 v prospech nových úsporných opatrení v celkovej hodnote 3,2 miliardy eur. Obmedzenia sú zamerané na to, aby sa rozpočet na rok 2012 dostal opäť do súladu s vytýčenými cieľmi. Legislatívu podporili zákonodarcovia z oboch strán v koalícii premiéra Lukasa Papadimosa, väčšinoví socialisti a tiež konzervatívci.
Kabinet Grécka, ochromeného dlhmi, sa už skôr rozhodol zaviesť reformy v oblasti zamestnanosti, vrátane výrazného zníženia minimálnej mzdy, a to so spätnou platnosťou od 14. februára.
Grécko je nútené prijať sériu úsporných opatrení a reforiem, až potom môže dostať peniaze zo svojho nového záchranného balíka, ktorý má hodnotu 130 miliárd eur. Záchranné pôžičky poskytujú Grécku ostatné krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF).
Finančná pomoc, sprevádzaná dohodou o výmene dlhopisov so súkromnými veriteľmi, je zameraná na záchranu krajiny pred možným katastrofickým bankrotom krajiny koncom marca. Tento krach by totiž mohol stiahnuť na dno aj ďalšie finančne zraniteľné štáty a ohroziť spoločnú menu Európskej únie, euro.
Záchranný balík je už druhým gréckym balíkom za necelé dva roky. Krajina prežíva od mája 2010 vďaka financiám z prvej záchrannej pôžičky od eurozóny a MMF a dostala už 73 miliárd eur z pôvodne schváleného balíka vo výške 110 miliárd eur.
Vyše dva roky tvrdej úspornej gréckej politiky, ktorej cieľom bolo zabezpečiť si získanie záchrannej pôžičky, si však vybrali obrovskú daň na gréckej ekonomike postihnutej recesiou - zatvorené boli desaťtisíce firiem a nezamestnanosť stúpla na rekordných 21 percent.
Holanďania odklepli Grékom pôžičku
Holandský parlament, ktorý sa stavia mimoriadne kriticky k záchranným pôžičkám eurozóny, v utorok zdráhavo schválil druhý záchranný balík pre Grécko. Zákonodarcovia vyhlásili, že je potrebný na stabilizovanie menového bloku.
Vládni kresťanskí demokrati a liberáli, ale aj opozičné strany labouristov a liberálnych demokratov podporili v hlasovaní záchranný plán v hodnote 130 miliárd eur, na ktorom sa minulý týždeň dohodli európski lídri.
Holandsko patrilo ku krajinám, ktoré boli najmenej ochotné prisľúbiť podporu gréckemu plánu. Holandský minister financií a kresťanský demokrat Jan Kees de Jager dokonca žiadal dôkladný dohľad nad gréckymi rozpočtovými škrtmi a reformami.
"Grécko je problémové dieťa a zatiaľ ním aj zostane. Cena za to, že ho necháme starať sa samé o seba, je neslýchane vysoká pre samotné Grécko aj pre zvyšok Európy," uviedla členka parlamentu a kresťanská demokratka Elly Blanksma-van den Heuvelová.
Dlhová kríza, ktorá sa objavila v Grécku pred vyše dvoma rokmi, už odvtedy donútila Írsko a Portugalsko prijať medzinárodné záchranné pôžičky a hrozí, že pohltí aj oveľa väčšie ekonomiky Španielska a Talianska.
"Ak nezachováme jednotu, môžeme si len predstavovať, čo sa stane s krajinami ako Portugalsko, Španielsko a Taliansko. Nebezpečenstvo nákazy ešte nie je zažehnané," povedala Blanksma-van den Heuvelová v holandskom parlamente.
Minister financií de Jager sa opakovane sťažoval, že Grécko zaostáva v zavádzaní potrebných a sľúbených reforiem. Navyše, pred dvoma týždňami odložil rozhodnutie o záchrannom balíku pre Grécko, tak ako niekoľko ďalších krajín.
De Jager uviedol, že trvá na požiadavkách, aby Grécko v krátkom čase zaviedlo určité rozpočtové škrty a reformy a aby eurozóna dostala vo štvrtok správu od "trojky" (Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu) o tom, aký pokrok urobilo Grécko v tejto záležitosti.
Grécky minister financií Evangelos VenizelosFoto: TASR/AP"Pre niekoho to znamená dramatické zníženie dôchodku... Ale prečo musíme urobiť tieto opatrenia? Pretože náš rozpočet je stále v strate," vyhlásil v parlamente grécky minister financií Evangelos Venizelos. "Stále pridávame k dlhu dlh. A ak nezačneme vytvárať na budúci rok prebytok, bude to katastrofa," dodal.
Novoschválená legislatíva prináša zníženie už i tak "stenčených" dôchodkov o 400 miliónov eur. Výdavky vlády na zdravotníctvo a vzdelávanie budú znížené o vyše 170 miliónov eur a dotácie pre systém štátnej zdravotníckej starostlivosti budú zredukované o 500 miliónov eur.
Navyše, výdavky na obranu budú znížené približne o 400 miliónov eur. Zákon takisto koriguje rozpočet na rok 2012, pričom vládny cieľ pre deficit sa zmenil z pôvodne stanoveného 5,4 percenta hrubého domáceho produktu na 6,7 percenta.
Úsporné opatrenia, ktoré v utorok už skôr schválil Papadimosov kabinet, zahŕňajú aj 22-percentné zníženie minimálnej mzdy - v súčasnosti dosahujúcej 751 eur mesačne - u zamestnancov v súkromnom sektore a 32-percentné zníženie u zamestnancov do 25 rokov, kde nezamestnanosť dosahuje takmer 50 percent.
Zákonodarcovia budú dnes znova hlasovať o ďalšom návrhu zákona, ktorý má zaviesť škrty, oznámené už skôr.
Nová séria úsporných opatrení vyvolala všeobecný hnev verejnosti, ktorá zažíva pokles príjmov a životnej úrovne, pričom jasný koniec krízy je v nedohľadne.
Približne 100 uniformovaných policajtov, príslušníkov pobrežnej stráže a odborárov-hasičov protestovalo v utorok pred parlamentom proti zníženiu miezd. Malá skupina ľudí pálila vlajku vojnovej nemeckej armády, ktorú používali nacisti v rokoch 1935-1945. Hoci Nemecko je hlavným prispievateľom do oboch gréckych záchranných pôžičiek, naliehanie Berlína na zavádzanie úsporných opatrení rozhnevalo mnoho Grékov.
Grécko musí ostať v eurozóne, Gréci už zaplatili svoju cenu, tvrdí predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz
V utorok bol v Aténach aj predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz a absolvoval tam sériu stretnutí. V prejave v parlamente zdôraznil, že "Grécko musí zostať v eurozóne".
"Musíme urobiť všetko, čo sa dá, aby sme zabránili pádu eura," povedal Schulz. Dodal, že sa musí klásť väčší dôraz na opatrenia podporujúce rast, než na úsporné opatrenia a škrty.
"Politika založená len na úspornosti je predzvesťou ekonomickej katastrofy," povedal predseda EP gréckym zákonodarcom.
"Rozpočtová disciplína je určite základom, ale... je tu priveľké zameriavanie sa na finančné tresty a úsporné balíky," uviedol Schulz a dodal, že ekonomický rast môže byť takto udusený v mnohých európskych krajinách.
"Ako možno očakávať od krajín, ktorých ekonomiky sa zastavujú a čelia recesii, že splatia svoje dlhy? Grécko už zaplatilo vysokú cenu. Nemôže stále len platiť," dodal Schulz.
