Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister financií Jannis Sturnaras tento týždeň vyhlásil, že legislatíva, ktorú vláda predložila parlamentu, bola posledným úsporným balíkom.
Autor TASR
Atény 22. decembra (TASR) - Grécky parlament schválil úspornú legislatívu na rok 2014, ale vládna koalícia preň stratila tri kreslá v parlamente. Dôvodom je "rebélia" poslancov, ktorí odmietli kontroverzný návrh zákona na rozšírenie dane z nehnuteľností aj na farmárov. Koaličná väčšina v parlamente sa tak priblížila k úrovni, pri ktorej krajine hrozí riziko politickej nestability, konštatuje agentúra Reuters.
Odchod časti poslancov môže skomplikovať kabinetu plnenie fiškálnych cieľov, ktoré sú podmienkou záchranných balíkov od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Grécka vládna koalícia má teraz v 300-členomm parlamente už len tesnú väčšinu 153 poslancov.
Nová legislatíva, ktorú zákonodarný zbor schválil v soboru (21. 12.) večer, nahradí nepopulárny výber daní z nehnuteľností prostredníctvom účtov za elektrinu. Rozširuje však daň z nehnuteľností aj na pôdu.
Grécko sa šesť rokov zmieta v recesii. Miera nezamestnanosti v krajine sa pohybuje nad hranicou 27 % a je najvyššia v celej únii. Atény museli totiž zavádzať prísne úsporné opatrenia a reformy, aby ozdravili verejné financie a splnili podmienky dvoch záchranných úverov v celkovej výške 240 miliárd eur.
Minister financií Jannis Sturnaras tento týždeň vyhlásil, že legislatíva, ktorú vláda predložila parlamentu, bola posledným úsporným balíkom, keďže ekonomika krajiny sa už začína odrážať od dna a na budúci rok by mala začať rásť.
Kabinet aj veritelia očakávajú, že výkon gréckeho hospodárstva sa na budúci rok zvýši o 0,6 %. Na ilustráciu, za uplynulých šesť rokov sa hrubý domáci produkt (HDP) Grécka znížil o 25 %.
Úsporné opatrenia však narážajú na veľký odpor verejnosti. Z toho profituje najmä hlavná opozičná strana Syriza, ktorá už získala náskok nad konzervatívnou Novou demokraciou premiéra Antonisa Samarasa.
Vláda počíta s tým, že jej nová daň z nehnuteľností prinesie do rozpočtu približne 2,65 miliardy eur ročne, čo je menej ako 2,9 miliardy eur, ktoré vybrala v rámci "zástrčkového režimu", teda spolu s účtami za elektrinu. Kabinet v úsilí nahradiť výpadok príjmov zredukuje na budúci rok sumu vyčlenenú na investície o 200 miliónov eur.
Nová legislatíva tiež znížila daň z prevodu nehnuteľností na 3 % z predchádzajúcich 8 až 10 %, aby pomohla oživiť stagnujúci trh. Ceny bytov a domov v Grécku sa prepadli o 32 % od roku 2008, napriek tomu patria medzi najvyššie v západnej Európe.
Zástupcovia veriteľov, tzv. Trojky (EÚ, MMF a Európskej centrálnej banky) schválil novú grécku daň, aj keď vyjadrili pochybnosti o tom, či sa ju Aténam podarí efektívne vybrať.
Parlament však pri schvaľovaní v rámci demonštrácie svojho odporu voči tlaku veriteľov, predĺžil kontroverzný zákon, ktorý zakazuje vyvlastňovanie nehnuteľností o ďalší rok. Banky pritom zápasia s nesplácanými hypotékami. Práve nesúhlasný postoj Trojky k tomuto zákazu bol dôvodom, prečo jej inšpektori tento mesiac už tretíkrát prerušili kontrolu v Grécku. To znamená aj odloženie splátky z úveru. Atény však nepotrebujú peniaze od veriteľov zhruba do mája 2014, keď vyprší splatnosť väčšieho objemu ich dlhopisov.
Odchod časti poslancov môže skomplikovať kabinetu plnenie fiškálnych cieľov, ktoré sú podmienkou záchranných balíkov od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Grécka vládna koalícia má teraz v 300-členomm parlamente už len tesnú väčšinu 153 poslancov.
Nová legislatíva, ktorú zákonodarný zbor schválil v soboru (21. 12.) večer, nahradí nepopulárny výber daní z nehnuteľností prostredníctvom účtov za elektrinu. Rozširuje však daň z nehnuteľností aj na pôdu.
Grécko sa šesť rokov zmieta v recesii. Miera nezamestnanosti v krajine sa pohybuje nad hranicou 27 % a je najvyššia v celej únii. Atény museli totiž zavádzať prísne úsporné opatrenia a reformy, aby ozdravili verejné financie a splnili podmienky dvoch záchranných úverov v celkovej výške 240 miliárd eur.
Minister financií Jannis Sturnaras tento týždeň vyhlásil, že legislatíva, ktorú vláda predložila parlamentu, bola posledným úsporným balíkom, keďže ekonomika krajiny sa už začína odrážať od dna a na budúci rok by mala začať rásť.
Kabinet aj veritelia očakávajú, že výkon gréckeho hospodárstva sa na budúci rok zvýši o 0,6 %. Na ilustráciu, za uplynulých šesť rokov sa hrubý domáci produkt (HDP) Grécka znížil o 25 %.
Verejnosť s úsporným opatrením nesúhlasí
Úsporné opatrenia však narážajú na veľký odpor verejnosti. Z toho profituje najmä hlavná opozičná strana Syriza, ktorá už získala náskok nad konzervatívnou Novou demokraciou premiéra Antonisa Samarasa.
Vláda počíta s tým, že jej nová daň z nehnuteľností prinesie do rozpočtu približne 2,65 miliardy eur ročne, čo je menej ako 2,9 miliardy eur, ktoré vybrala v rámci "zástrčkového režimu", teda spolu s účtami za elektrinu. Kabinet v úsilí nahradiť výpadok príjmov zredukuje na budúci rok sumu vyčlenenú na investície o 200 miliónov eur.
Daň z prevodu nehnuteľnosti 3%
Nová legislatíva tiež znížila daň z prevodu nehnuteľností na 3 % z predchádzajúcich 8 až 10 %, aby pomohla oživiť stagnujúci trh. Ceny bytov a domov v Grécku sa prepadli o 32 % od roku 2008, napriek tomu patria medzi najvyššie v západnej Európe.
Zástupcovia veriteľov, tzv. Trojky (EÚ, MMF a Európskej centrálnej banky) schválil novú grécku daň, aj keď vyjadrili pochybnosti o tom, či sa ju Aténam podarí efektívne vybrať.
Parlament však pri schvaľovaní v rámci demonštrácie svojho odporu voči tlaku veriteľov, predĺžil kontroverzný zákon, ktorý zakazuje vyvlastňovanie nehnuteľností o ďalší rok. Banky pritom zápasia s nesplácanými hypotékami. Práve nesúhlasný postoj Trojky k tomuto zákazu bol dôvodom, prečo jej inšpektori tento mesiac už tretíkrát prerušili kontrolu v Grécku. To znamená aj odloženie splátky z úveru. Atény však nepotrebujú peniaze od veriteľov zhruba do mája 2014, keď vyprší splatnosť väčšieho objemu ich dlhopisov.
