Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezident ČSFR Václav Havel udelil profesorovi Imrichovi Karvašovi v roku 1991 in memoriam Rad Tomáša G. Masaryka - za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
Autor TASR
Kalinčiakovo/Bratislava 24. februára (TASR) - Od narodenia ekonóma, pedagóga a politika Imricha Karvaša dnes uplynulo 110 rokov.
V roku 1938 bol ministrom priemyslu, obchodu a živností, v rokoch 1939-1944 guvernérom Slovenskej národnej banky (SNB) a hospodársky zabezpečoval prípravu Slovenského národného povstania (SNP).
Imrich Karvaš sa narodil 25. februára 1903. Jeho rodnou obcou boli Varšany, dnešné Kalinčiakovo. Už vo veku 35 rokov zastával post ministra priemyslu, obchodu a živností v československej vláde. V marci 1939 bol vymenovaný za guvernéra Slovenskej národnej banky a od roku 1942 zastával funkciu predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie.
Bol otvoreným odporcom fašizmu, nesúhlasil s deportáciami a arizáciou. Do protifašistického odboja sa zapojil v auguste 1943. Jeho úlohou bolo zabezpečiť po hospodárskej stránke Slovenské národné povstanie (SNP). V roku 1944 využijúc júnové bombardovanie Bratislavy nariadil predeponovať zo Slovenskej národnej banky v Bratislave do filiálky v Banskej Bystrici zásoby obeživa v sume asi 3 miliardy korún, ktoré boli po vyhlásení povstania k dispozícii povstalcom. Gestapo odhalilo styky profesora Karvaša s antifašistami a v septembri 1944 ho zatklo vo vlastnom byte. S rozsudkom smrti ho previezli do viacerých koncentračných táborov, z ktorých sa vrátil vo veľmi zlom zdravotnom stave. Po vojne sa zúčastnil na ekonomickej obnove Slovenska. Odmietol však spoluprácu s komunistickým režimom, čím sa stal neželanou osobou. V roku 1949 ho obvinili zo špionáže a takmer dva roky väznili. V rámci akcie B v roku 1953 rodinu Karvašovcov vysťahovali z Bratislavy. Druhýkrát Imricha Karvaša obvinili a odsúdili na 17 rokov väzenia za špionáž a velezradu v roku 1958. Po dvoch rokoch ho amnestovali a v roku 1969 súdne rehabilitovali.
Imrich Karvaš zomrel po treťom infarkte v Bratislave 20. februára 1981 vo veku nedožitých 78 rokov.
Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václav Havel udelil profesorovi Imrichovi Karvašovi v roku 1991 in memoriam Rad Tomáša G. Masaryka - za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
Ekonomická univerzita v Bratislave udelila Imrichovi Karvašovi v roku 1995 Zlatú pamätnú medailu in memoriam.
V roku 1999 po prvý raz udelili Cenu profesora Imricha Karvaša. Udeľovanie ceny na bratislavskej Ekonomickej univerzite iniciovali deti Imricha Karvaša. Dokumentárny film Financoval som Slovenské národné povstanie o Imrichovi Karvašovi vznikol v roku 2004.
Vo februári 2008 si obyvatelia levickej mestskej časti Kalinčiakovo odhalením pamätnej bronzovej tabule s plastickým portrétom uctili pamiatku profesora Imricha Karvaša.
V roku 1938 bol ministrom priemyslu, obchodu a živností, v rokoch 1939-1944 guvernérom Slovenskej národnej banky (SNB) a hospodársky zabezpečoval prípravu Slovenského národného povstania (SNP).
Imrich Karvaš sa narodil 25. februára 1903. Jeho rodnou obcou boli Varšany, dnešné Kalinčiakovo. Už vo veku 35 rokov zastával post ministra priemyslu, obchodu a živností v československej vláde. V marci 1939 bol vymenovaný za guvernéra Slovenskej národnej banky a od roku 1942 zastával funkciu predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie.
Otvorený odporca fašizmu
Bol otvoreným odporcom fašizmu, nesúhlasil s deportáciami a arizáciou. Do protifašistického odboja sa zapojil v auguste 1943. Jeho úlohou bolo zabezpečiť po hospodárskej stránke Slovenské národné povstanie (SNP). V roku 1944 využijúc júnové bombardovanie Bratislavy nariadil predeponovať zo Slovenskej národnej banky v Bratislave do filiálky v Banskej Bystrici zásoby obeživa v sume asi 3 miliardy korún, ktoré boli po vyhlásení povstania k dispozícii povstalcom. Gestapo odhalilo styky profesora Karvaša s antifašistami a v septembri 1944 ho zatklo vo vlastnom byte. S rozsudkom smrti ho previezli do viacerých koncentračných táborov, z ktorých sa vrátil vo veľmi zlom zdravotnom stave. Po vojne sa zúčastnil na ekonomickej obnove Slovenska. Odmietol však spoluprácu s komunistickým režimom, čím sa stal neželanou osobou. V roku 1949 ho obvinili zo špionáže a takmer dva roky väznili. V rámci akcie B v roku 1953 rodinu Karvašovcov vysťahovali z Bratislavy. Druhýkrát Imricha Karvaša obvinili a odsúdili na 17 rokov väzenia za špionáž a velezradu v roku 1958. Po dvoch rokoch ho amnestovali a v roku 1969 súdne rehabilitovali.
Skolil ho infarkt
Imrich Karvaš zomrel po treťom infarkte v Bratislave 20. februára 1981 vo veku nedožitých 78 rokov.
Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václav Havel udelil profesorovi Imrichovi Karvašovi v roku 1991 in memoriam Rad Tomáša G. Masaryka - za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
Ekonomická univerzita v Bratislave udelila Imrichovi Karvašovi v roku 1995 Zlatú pamätnú medailu in memoriam.
V roku 1999 po prvý raz udelili Cenu profesora Imricha Karvaša. Udeľovanie ceny na bratislavskej Ekonomickej univerzite iniciovali deti Imricha Karvaša. Dokumentárny film Financoval som Slovenské národné povstanie o Imrichovi Karvašovi vznikol v roku 2004.
Vo februári 2008 si obyvatelia levickej mestskej časti Kalinčiakovo odhalením pamätnej bronzovej tabule s plastickým portrétom uctili pamiatku profesora Imricha Karvaša.
