Zákon, ktorý navrhovala, mal zaviesť pojem zraniteľného a priemerného spotrebiteľa.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) – Viacero zmien v prospech spotrebiteľov na Slovensku chcela v novele zákona o ochrane spotrebiteľa presadiť poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská (OĽaNO). Plénum parlamentu však pri dnešnom hlasovaní neposunulo jej novelu do druhého čítania.
Chcela ňou zaviesť pojem zraniteľného spotrebiteľa, upraviť proces reklamácie či konania súvisiace s plnením peňažných pohľadávok. "Cieľom návrhu zákona bolo poskytnutie zvýšenej ochrany tým skupinám obyvateľstva, ktoré sú v spotrebiteľských vzťahoch obzvlášť náchylné podľahnúť rôznym zavádzajúcim praktikám obchodníkov, pričom znášanie ekonomických dôsledkov neférových obchodných praktík im neraz znemožňuje zabezpečenie základných životných potrieb," zdôvodnila poslankyňa.
Zákon mal zaviesť pojem zraniteľného a priemerného spotrebiteľa. Zraniteľným spotrebiteľom mali byť ľudia ťažko zdravotne postihnutí, osoby v dôchodkovom veku a mladšie ako 15 rokov, poberatelia dávky v hmotnej núdzi a ľudia s nižším ako stredným vzdelaním. Za priemerného spotrebiteľa chcela označiť osobu, ktorá je bežne informovaná a primerane pozorná a obozretná.
Právna norma tiež podľa poslankyne sfunkčňovala proces reklamácie, ktorej úspešné uplatnenie je v praxi bez ochoty predávajúceho veľmi ťažko dosiahnuteľné. Poslankyňa preto presadzovala voľný výber znalca spotrebiteľom v prípadoch, keď by bola reklamácia zamietnutá bez odborného posúdenia, a zároveň, aby náklady na takéto odborné posúdenie znášal výlučne predávajúci, a to bez ohľadu na výsledok posúdenia.
Používanie nekalých obchodných praktík považuje Mezenská za jeden z najpálčivejších problémov spotrebiteľského prostredia. Ako upozornila, dnes možno spotrebiteľskú zmluvu označiť za neplatnú iba vtedy, keď obchodník okrem použitia nekalej praktiky do nej zakomponuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak by v parlamente prešiel jej návrh, celá zmluva by bola neplatná už v prípade, ak bola uzatvorená s použitím nekalej obchodnej praktiky.
"Návrh zákona je zároveň reakciou na rastúci počet nesplatených pohľadávok, o ktorých sa povinní prvýkrát dozvedia až prostredníctvom doručeného návrhu na začatie súdneho konania alebo upovedomenia o začatí exekúcie,“ vysvetlila poslankyňa. Z toho dôvodu chcela zaviesť povinnosť vyzvať dlžníka na dobrovoľné splnenie záväzku s využitím inštitútu predsúdnej alebo predexekučnej výzvy.
Mezenská zároveň navrhovala povinné zníženie súdnych trov vo všetkých drobných sporoch, v ktorých trovy prevyšujú sumu pohľadávky. V súčasnosti majú totiž súdy len možnosť neprimerané trovy znižovať, a nie vždy sa tak deje. Klesnúť mala aj výška náhrad trov drobnej exekúcie. V prípadoch, keď je dlžníkom zraniteľný spotrebiteľ, by sa zase znížila odmena súdneho exekútora o polovicu.