Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čo sa týka pretavenia odporúčaní občianskych panelov do reálnych zmien je však Hajšel, vzhľadom na jeho skúsenosti s fungovaním rozhodovacieho procesu EÚ, skeptický.
Autor TASR
Bratislava 11. marca (TASR) - Organizátorom Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) sa nepodarilo vo väčšej miere do diskusie zapojiť obyvateľov EÚ a zabezpečiť skutočnú celoeurópsku občiansku debatu, uviedol pre TASR europoslanec Robert Hajšel.
"Mám rozpačitý pocit, akoby išlo najmä o splnenie si požiadavky, že treba zorganizovať zopár diskusných podujatí a položiť pár dopredu pripravených otázok pomerne obmedzenému počtu ľudí," zhodnotil Hajšel doterajší priebeh CoFoE.
"Pár diskusií bolo síce dobrých, na jednej z nich som participoval aj ja, ale organizátorom sa nepodarilo vo väčšej miere do diskusie zapojiť občanov," myslí si europoslanec.
Keby boli podľa Hajšela diskusie viac zamerané na témy, ktoré ľudí najviac trápia, napríklad ich obavy o mier, zhoršujúca sa sociálna situácia a o tom, ako účinnejšie bojovať s dôsledkami pandémie koronavírusu, potom by aj zapojenie ľudí vyzeralo určite inak. Za "skutočnú občiansku debatu" považuje zapojenie "aj na Slovensku aspoň milión ľudí, keď si do úvahy vezmeme len školy, rôzne záujmové organizácie a kluby."
Jednou zo súčastí CoFoE sú aj štyri občianske panely pozostávajúce z 800 zástupcov občanov členských krajín EÚ. Tieto panely sa od septembra 2021 do februára 2022 stretli trikrát. Panely svoje odporúčania predložia Európskemu parlamentu na plenárnych zasadnutiach. Odporúčania panelov budú zahrnuté do záverečnej správy, ktorú pripraví na jar 2022 výkonná rada konferencie.
Čo sa týka pretavenia odporúčaní občianskych panelov do reálnych zmien je však Hajšel, vzhľadom na jeho skúsenosti s fungovaním rozhodovacieho procesu EÚ, skeptický.
"Dnes by bolo veľmi odvážne tvrdiť, že táto konferencia je tým miestom, kde sa o budúcnosti EÚ naozaj rozhodne, to by sa k jej záverom museli pozitívne postaviť všetky členské štáty. Na druhej strane netreba demokraciu vynaliezať, máme predsa voľby a práve v národných a európskych voľbách sa rozhodne, aká bude budúcnosť Európy a v nich môžu občania dať šancu tým, ktorí budú ich želania ochotní a schopní dostať do praxe," priblížil europoslanec.
"Mám rozpačitý pocit, akoby išlo najmä o splnenie si požiadavky, že treba zorganizovať zopár diskusných podujatí a položiť pár dopredu pripravených otázok pomerne obmedzenému počtu ľudí," zhodnotil Hajšel doterajší priebeh CoFoE.
"Pár diskusií bolo síce dobrých, na jednej z nich som participoval aj ja, ale organizátorom sa nepodarilo vo väčšej miere do diskusie zapojiť občanov," myslí si europoslanec.
Keby boli podľa Hajšela diskusie viac zamerané na témy, ktoré ľudí najviac trápia, napríklad ich obavy o mier, zhoršujúca sa sociálna situácia a o tom, ako účinnejšie bojovať s dôsledkami pandémie koronavírusu, potom by aj zapojenie ľudí vyzeralo určite inak. Za "skutočnú občiansku debatu" považuje zapojenie "aj na Slovensku aspoň milión ľudí, keď si do úvahy vezmeme len školy, rôzne záujmové organizácie a kluby."
Jednou zo súčastí CoFoE sú aj štyri občianske panely pozostávajúce z 800 zástupcov občanov členských krajín EÚ. Tieto panely sa od septembra 2021 do februára 2022 stretli trikrát. Panely svoje odporúčania predložia Európskemu parlamentu na plenárnych zasadnutiach. Odporúčania panelov budú zahrnuté do záverečnej správy, ktorú pripraví na jar 2022 výkonná rada konferencie.
Čo sa týka pretavenia odporúčaní občianskych panelov do reálnych zmien je však Hajšel, vzhľadom na jeho skúsenosti s fungovaním rozhodovacieho procesu EÚ, skeptický.
"Dnes by bolo veľmi odvážne tvrdiť, že táto konferencia je tým miestom, kde sa o budúcnosti EÚ naozaj rozhodne, to by sa k jej záverom museli pozitívne postaviť všetky členské štáty. Na druhej strane netreba demokraciu vynaliezať, máme predsa voľby a práve v národných a európskych voľbách sa rozhodne, aká bude budúcnosť Európy a v nich môžu občania dať šancu tým, ktorí budú ich želania ochotní a schopní dostať do praxe," priblížil europoslanec.
