Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V celej Európskej únii (EÚ) sa HDP zvýšil o 11,5 %.
Autor TASR
Luxemburg 8. decembra (TASR) – Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny po úprave o sezónne vplyvy v 3. štvrťroku vzrástol medzikvartálne o 12,5 %. V celej Európskej únii (EÚ) sa zvýšil o 11,5 %. Ukázali to v utorok revidované údaje Eurostatu, štatistického úradu EÚ.
Bol to najprudší rast oboch ekonomík od začiatku týchto záznamov v roku 1995 a ostro kontrastoval s medzikvartálnym pádom HDP v 2. štvrťroku o 11,7 % v prípade eurozóny a o 11,3 % v EÚ.
Revidované výsledky však boli o niečo nižšie ako pri predchádzajúcom odhade, podľa ktorého sa mal HDP euroregiónu zvýšiť o 12,6 % a EÚ o 11,6 %.
Aj medziročné výsledky upravil Eurostat mierne smerom nahor. Po spresnení sa tak v období júl – september 2020 výkon ekonomiky v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znížil v eurozóne o 4,3 %, namiesto o 4,4 %. V EÚ klesol o 4,2 %, a nie o 4,3 %. Tempo poklesu sa však výrazne spomalilo po medziročnom prepade HDP eurozóny v 2. štvrťroku o 14,7 % a EÚ o 13,9 %.
Na ilustráciu, HDP Spojených štátov sa v období júl – september zvýšil medzikvartálne o 7,4 % po poklese o 9 % v predchádzajúcich troch mesiacoch a medziročne sa znížil o 2,9 % (po poklese o 9 % v 2. štvrťroku).
Spomedzi členských štátov EÚ najstrmší medzikvartálny rast HDP zaznamenali v 3. štvrťroku Francúzsko (18,7 %), Španielsko (16,7 %) a Taliansko (15,9 %). Eurostat však pripomenul, že tieto krajiny evidovali aj najstrmší pokles ekonomiky v predchádzajúcom 2. štvrťroku. Zároveň najnižšie prírastky HDP dosiahli v 3. kvartáli Grécko (2,3 %), Estónsko a Fínsko (zhodne o 3,3 %) a Litva (3,8 %). Okrem Grécka, ktoré zaznamenalo prepad o 14,1 % v 2. štvrťroku, vykázali tieto krajiny menej výrazné poklesy v predchádzajúcich troch mesiacoch.
Pokiaľ ide o jednotlivé komponenty, v 3. štvrťroku 2020 sa výdavky domácností v eurozóne zvýšili o 14 % a v EÚ o 13,2 % po poklese o 12,4 % v eurozóne a o 12 % v EÚ v predchádzajúcom štvrťroku.
Tvorba hrubého fixného kapitálu sa zvýšila v eurozóne o 13,4 % a v EÚ o 11,7 %, export vzrástol v eurozóne o 17,1 % a v EÚ o 17,2 % a import sa zvýšil v eurozóne o 12,3 % a v EÚ o 12,9 %.
Výdavky domácností mali veľmi silný pozitívny príspevok k rastu HDP v obidvoch blokoch, pričom v prípade eurozóny prispeli 7,4 percentuálneho bodu (p. b.) a v EÚ 6,9 p. b. Príspevok hrubého fixného kapitálu bol takisto pozitívny v oboch zónach a predstavoval 2,8 p. b. v euroregióne a 2,5 p. b. v EÚ. Aj príspevky zahraničnej bilancie a konečných výdavkov vlády boli v obidvoch zónach kladné, zatiaľ čo príspevok zmien zásob bol v obidvoch blokoch mierne negatívny.
Eurostat ďalej uviedol, že aj keď sa ekonomiky eurozóny a EÚ zotavili zo strmého pádu v 2. štvrťroku, ich HDP je stále o 4,4 % nižší ako na konci minulého roka pred vypuknutím pandémie.
V prípade Spojených štátov bol HDP o 3,5 % nižší ako vo 4. štvrťroku 2019.
Bol to najprudší rast oboch ekonomík od začiatku týchto záznamov v roku 1995 a ostro kontrastoval s medzikvartálnym pádom HDP v 2. štvrťroku o 11,7 % v prípade eurozóny a o 11,3 % v EÚ.
Revidované výsledky však boli o niečo nižšie ako pri predchádzajúcom odhade, podľa ktorého sa mal HDP euroregiónu zvýšiť o 12,6 % a EÚ o 11,6 %.
Aj medziročné výsledky upravil Eurostat mierne smerom nahor. Po spresnení sa tak v období júl – september 2020 výkon ekonomiky v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znížil v eurozóne o 4,3 %, namiesto o 4,4 %. V EÚ klesol o 4,2 %, a nie o 4,3 %. Tempo poklesu sa však výrazne spomalilo po medziročnom prepade HDP eurozóny v 2. štvrťroku o 14,7 % a EÚ o 13,9 %.
Na ilustráciu, HDP Spojených štátov sa v období júl – september zvýšil medzikvartálne o 7,4 % po poklese o 9 % v predchádzajúcich troch mesiacoch a medziročne sa znížil o 2,9 % (po poklese o 9 % v 2. štvrťroku).
Spomedzi členských štátov EÚ najstrmší medzikvartálny rast HDP zaznamenali v 3. štvrťroku Francúzsko (18,7 %), Španielsko (16,7 %) a Taliansko (15,9 %). Eurostat však pripomenul, že tieto krajiny evidovali aj najstrmší pokles ekonomiky v predchádzajúcom 2. štvrťroku. Zároveň najnižšie prírastky HDP dosiahli v 3. kvartáli Grécko (2,3 %), Estónsko a Fínsko (zhodne o 3,3 %) a Litva (3,8 %). Okrem Grécka, ktoré zaznamenalo prepad o 14,1 % v 2. štvrťroku, vykázali tieto krajiny menej výrazné poklesy v predchádzajúcich troch mesiacoch.
Pokiaľ ide o jednotlivé komponenty, v 3. štvrťroku 2020 sa výdavky domácností v eurozóne zvýšili o 14 % a v EÚ o 13,2 % po poklese o 12,4 % v eurozóne a o 12 % v EÚ v predchádzajúcom štvrťroku.
Tvorba hrubého fixného kapitálu sa zvýšila v eurozóne o 13,4 % a v EÚ o 11,7 %, export vzrástol v eurozóne o 17,1 % a v EÚ o 17,2 % a import sa zvýšil v eurozóne o 12,3 % a v EÚ o 12,9 %.
Výdavky domácností mali veľmi silný pozitívny príspevok k rastu HDP v obidvoch blokoch, pričom v prípade eurozóny prispeli 7,4 percentuálneho bodu (p. b.) a v EÚ 6,9 p. b. Príspevok hrubého fixného kapitálu bol takisto pozitívny v oboch zónach a predstavoval 2,8 p. b. v euroregióne a 2,5 p. b. v EÚ. Aj príspevky zahraničnej bilancie a konečných výdavkov vlády boli v obidvoch zónach kladné, zatiaľ čo príspevok zmien zásob bol v obidvoch blokoch mierne negatívny.
Eurostat ďalej uviedol, že aj keď sa ekonomiky eurozóny a EÚ zotavili zo strmého pádu v 2. štvrťroku, ich HDP je stále o 4,4 % nižší ako na konci minulého roka pred vypuknutím pandémie.
V prípade Spojených štátov bol HDP o 3,5 % nižší ako vo 4. štvrťroku 2019.
