Londýn/Frankfurt/Paríž 29. júna (TASR) - Hlavné európske burzy zareagovali výraznejšie na najnovší vývoj udalosti v Grécku. Informuje o tom portál Wall Street Journal (WSJ). Hlavný index londýnskej burzy FTSE klesol dnes od jej otvorenia o vyše 100 bodov (1,50 %) a kolíše okolo 6650 bodov. Frankfurtský DAX sa prepadol o takmer 340 bodov (2,92 %) na 11.155,96 bodu. Francúzsky index CAC klesol o vyše 155 bodov (3,05 %) na 4904,46 bodu.

Portál WSJ pripomína, že štátny bankrot nie je v dejinách Grécka nijakou mimoriadnou udalosťou. Krajina od získania nezávislosti v roku 1832 finančne skrachovala už šesťkrát. Napriek všetkému Grécko, ktoré povstalo z popola Osmanskej ríše po tom, čo k triumfu jeho oslobodzovacieho hnutia nachádzajúceho sa na pokraji porážky pomohli Briti a Francúzi, je ostrovom stability v porovnaní so zvyškom Balkánu.

V nadchádzajúcom referende v nedeľu (5.7.) ide o veľa, o osud európskej identity Grécka. Hoci otázka na hlasovacom lístku bude znieť, či Gréci chcú, aby vláda prijala alebo odmietla podmienky veriteľov na poskytnutie ďalšej pomoci, skutočnou otázkou bude, či chce Grécko zotrvať v eurozóne.

Pri spätnom pohľade rozhodnutie Atén pripojiť sa k menovej únii bolo ctižiadostivé, možno ľahkomyseľné. Členstvo v eurozóne bola stávka, či sa Grécko konečne zdisciplinuje. Disciplína je totiž neodmysliteľnou súčasťou spoločnej európskej meny. S ňou sa spájali nádeje na modernizáciu gréckeho štátu. Tento názor vyjadril americký profesor politických vied Stathis Kalyvas z Univerzity Yale, autor knihy Moderné Grécko.

Disciplínu v krajine sa však nepodarilo nastoliť ani v rokoch rozkvetu, ani napriek maximálnemu úsiliu veriteľov, ani počas posledných piatich rokov gréckej depresie. Mocné záujmy zabránili zrevidovať nefunkčnosť politických a byrokratických systémov krajiny. Ak budú Gréci v referende hlasovať proti podmienkam veriteľov, je pravdepodobné, že rozšíria svoju sériu katastrof.