Otázkou pre novú vládu tak podľa Inštitútu finančnej politiky nie je, či musí naštartovať šetrenie a ozdraviť verejné financie, ale skôr akými konkrétnymi opatreniami a v ktorých oblastiach.
Autor TASR
Bratislava/Brusel 16. mája (TASR) - Jednou z hlavných priorít novej vlády je pripraviť analytické podklady na ozdravenie verejných financií. Potrebu konsolidácie pritom potvrdzujú aj najnovšie čísla z aktuálnej prognózy Európskej komisie (EK), upozornil Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR.
Nové prognózy zverejnila komisia v utorok (15. 5.) Po nízkom rozpočtovom deficite Slovenska na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2022 očakáva EK jeho zvýšenie na 6,1 % HDP v roku 2023, a to v dôsledku výdavkových opatrení prijatých vládou, vrátane opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií v roku 2023.
"Kým v minulosti Slovensko hospodárilo približne ako priemer krajín EÚ, v tomto roku sa už výrazne od priemeru EÚ vzdialime. V aktuálnom roku bude Slovensko podľa odhadov EK hospodáriť s najvyšším deficitom v celej EÚ," zdôraznili analytici rezortu financií. Priemerný schodok verejných financií za celú úniu má tento rok dosiahnuť 3,1 % HDP.
Otázkou pre novú vládu tak podľa IFP nie je, či musí naštartovať šetrenie a ozdraviť verejné financie, ale skôr akými konkrétnymi opatreniami a v ktorých oblastiach. "Menu možných opatrení, z ktorých si bude môcť budúca vláda vyberať, by malo preto byť zverejnené v rámci prípravy rozpočtu na roky 2024 až 2026," doplnil inštitút.
Nové prognózy zverejnila komisia v utorok (15. 5.) Po nízkom rozpočtovom deficite Slovenska na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2022 očakáva EK jeho zvýšenie na 6,1 % HDP v roku 2023, a to v dôsledku výdavkových opatrení prijatých vládou, vrátane opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií v roku 2023.
"Kým v minulosti Slovensko hospodárilo približne ako priemer krajín EÚ, v tomto roku sa už výrazne od priemeru EÚ vzdialime. V aktuálnom roku bude Slovensko podľa odhadov EK hospodáriť s najvyšším deficitom v celej EÚ," zdôraznili analytici rezortu financií. Priemerný schodok verejných financií za celú úniu má tento rok dosiahnuť 3,1 % HDP.
Otázkou pre novú vládu tak podľa IFP nie je, či musí naštartovať šetrenie a ozdraviť verejné financie, ale skôr akými konkrétnymi opatreniami a v ktorých oblastiach. "Menu možných opatrení, z ktorých si bude môcť budúca vláda vyberať, by malo preto byť zverejnené v rámci prípravy rozpočtu na roky 2024 až 2026," doplnil inštitút.