Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister spravodlivosti poslal do parlamentu správu, v ktorej opisuje minimálne štyri prípady firiem, ktoré robia úžeru, tvrdí poslanec Hlina.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 12. mája (TASR) – Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR na čele s ministrom Tomášom Borecom (nominant Smer-SD) malo v súvislosti so svojou správou o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní, predloženou do Národnej rady (NR) SR, začať konať. Uviedol to dnes na brífingu nezaradený poslanec NR SR Alojz Hlina.
"Minister spravodlivosti poslal do parlamentu správu, v ktorej opisuje minimálne štyri prípady firiem, ktoré robia úžeru. Úžera je však trestný čin, a preto by sa malo začať konať. Pán minister mal podať, a predpokladám, že asi podal, oznámenie na trestný čin úžery, pokiaľ ho zistil," zdôraznil poslanec. Zverejnením tejto správy sa podľa neho malo začať "ohromné vyšetrovanie", aby sa zabránilo páchaniu trestných činov.
"MS SR a Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich z množstva podnetov občanov a postupu nebankových subjektov zmonitorovali, že rozšírenosť úžery a úžerných praktík sa spája s praktikami neúmerného navyšovania požadovanej odplaty pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom. V konkrétnostiach ide o tri najčastejšie využívané úžerné praktiky," citoval Hlina zo správy MS SR.
Tzv. zmluvná odmena
Jednou z praktík podľa správy MS SR je, že v zmluve sa uvedie tzv. zmluvná odmena, ktorá neraz tvorí 60 až 80 % požičanej istiny, pričom v zmluve sa ďalej vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa – veriteľ vyhlasuje, že úver alebo pôžička sú bezúročné a bez poplatkov. V skutočnosti však spotrebiteľ zaplatí odplatu vo výške 60 až 80 %, ktorou je neraz vopred požadovaná odmena.
Druhou praktikou je, že veriteľ uvedie v zmluve, že spotrebiteľ je povinný vrátiť istinu navýšenú o 80 až 90 %, pričom vo všeobecných obchodných podmienkach sa uvádza, že tretina z požadovanej odplaty sú úroky, tretina poplatky s poskytnutím úveru a tretina odmena veriteľa za poskytnutie úveru. V skutočnosti ide opätovne o skrývanie skutočnej odplaty do poplatkov a klamanie spotrebiteľa.
Treťou praktikou úžerníkov podľa parlamentnej správy MS SR je, že spotrebiteľ požiada o úver, napríklad 10.000 eur na obdobie 3 rokov, veriteľ však v zmluve uvedie, že spotrebiteľovi požičal 20.000 eur, a to bezúročne, pričom skutočne mu poskytol len 10.000 eur. Tu je zrejmé, že spotrebiteľ spláca celkovú sumu 20.000 eur, a tým podstatne preplatí celý skutočne požičaný úver, pričom odplata je 10.000 eur, teda 100 % a každoročne 33,33 %.
Ministerstvo reaguje
"Správa bola riadne zverejnená na portáli právnych predpisov a nič nebráni tomu, aby sa s ňou oboznámili aj orgány činné v trestnom konaní. Na to, aby sa mohlo postupovať podľa Trestného zákona, musia však byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. V záujme postihovania nemorálneho postupu nebankových spoločností preto bolo potrebné zaviesť aj civilnoprávnu úpravu úžery, aby bolo možné postihovať aj konanie, na ktoré by inak nebolo možné použiť nástroje trestného práva," uviedla pre TASR v reakcii na Hlinu hovorkyňa MS SR Alexandra Donevová.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec sa podľa nej podstatnou mierou pričinil o to, aby bola definícia civilnej úžery zavedená do právneho poriadku SR. "Správa okrem toho obsahuje aj celý rad ďalších opatrení na zvýšenie ochrany spotrebiteľa," dodala.
"Minister spravodlivosti poslal do parlamentu správu, v ktorej opisuje minimálne štyri prípady firiem, ktoré robia úžeru. Úžera je však trestný čin, a preto by sa malo začať konať. Pán minister mal podať, a predpokladám, že asi podal, oznámenie na trestný čin úžery, pokiaľ ho zistil," zdôraznil poslanec. Zverejnením tejto správy sa podľa neho malo začať "ohromné vyšetrovanie", aby sa zabránilo páchaniu trestných činov.
"MS SR a Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich z množstva podnetov občanov a postupu nebankových subjektov zmonitorovali, že rozšírenosť úžery a úžerných praktík sa spája s praktikami neúmerného navyšovania požadovanej odplaty pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom. V konkrétnostiach ide o tri najčastejšie využívané úžerné praktiky," citoval Hlina zo správy MS SR.
Tzv. zmluvná odmena
Jednou z praktík podľa správy MS SR je, že v zmluve sa uvedie tzv. zmluvná odmena, ktorá neraz tvorí 60 až 80 % požičanej istiny, pričom v zmluve sa ďalej vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa – veriteľ vyhlasuje, že úver alebo pôžička sú bezúročné a bez poplatkov. V skutočnosti však spotrebiteľ zaplatí odplatu vo výške 60 až 80 %, ktorou je neraz vopred požadovaná odmena.
Druhou praktikou je, že veriteľ uvedie v zmluve, že spotrebiteľ je povinný vrátiť istinu navýšenú o 80 až 90 %, pričom vo všeobecných obchodných podmienkach sa uvádza, že tretina z požadovanej odplaty sú úroky, tretina poplatky s poskytnutím úveru a tretina odmena veriteľa za poskytnutie úveru. V skutočnosti ide opätovne o skrývanie skutočnej odplaty do poplatkov a klamanie spotrebiteľa.
Treťou praktikou úžerníkov podľa parlamentnej správy MS SR je, že spotrebiteľ požiada o úver, napríklad 10.000 eur na obdobie 3 rokov, veriteľ však v zmluve uvedie, že spotrebiteľovi požičal 20.000 eur, a to bezúročne, pričom skutočne mu poskytol len 10.000 eur. Tu je zrejmé, že spotrebiteľ spláca celkovú sumu 20.000 eur, a tým podstatne preplatí celý skutočne požičaný úver, pričom odplata je 10.000 eur, teda 100 % a každoročne 33,33 %.
Ministerstvo reaguje
"Správa bola riadne zverejnená na portáli právnych predpisov a nič nebráni tomu, aby sa s ňou oboznámili aj orgány činné v trestnom konaní. Na to, aby sa mohlo postupovať podľa Trestného zákona, musia však byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. V záujme postihovania nemorálneho postupu nebankových spoločností preto bolo potrebné zaviesť aj civilnoprávnu úpravu úžery, aby bolo možné postihovať aj konanie, na ktoré by inak nebolo možné použiť nástroje trestného práva," uviedla pre TASR v reakcii na Hlinu hovorkyňa MS SR Alexandra Donevová.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec sa podľa nej podstatnou mierou pričinil o to, aby bola definícia civilnej úžery zavedená do právneho poriadku SR. "Správa okrem toho obsahuje aj celý rad ďalších opatrení na zvýšenie ochrany spotrebiteľa," dodala.
