V rámci EÚ sa hodinové náklady práce minulý rok zvýšili vo všetkých členských štátoch, pričom najstrmšie vzrástli v Bulharsku (15,3 %), Maďarsku (13,9 %), Rumunsku (12,2 %) a Poľsku (11,7 %).
Autor TASR
Luxemburg 30. marca (TASR) - Hodinové náklady na prácu v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) sa v roku 2022 zvýšili. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Podľa štatistík v roku 2022 sa hodinové náklady na prácu v celom hospodárstve zvýšili v rámci eurozóny na 34,3 eura z 32,8 eura v roku 2021 a v EÚ na 30,5 eura z 29 eur. Najnižšie boli pritom v Bulharsku (8,2 eura) a najvyššie v Luxembursku (50,7 eura). To ukazuje na výrazné rozdiely medzi krajinami bloku.
V rámci EÚ sa hodinové náklady práce minulý rok zvýšili vo všetkých členských štátoch, pričom najstrmšie vzrástli v Bulharsku (15,3 %), Maďarsku (13,9 %), Rumunsku (12,2 %) a Poľsku (11,7 %). Najmenej stúpli v Dánsku (2,3 %).
V roku 2022 väčšina krajín EÚ postupne zrušila schémy podpory zavedené v roku 2020 a predĺžené v roku 2021 s cieľom zmierniť vplyv pandémie chorenia COVID-19 na podniky a zamestnancov. Pozostávali najmä zo krátenia pracovného času a dočasného prepúšťania, ktoré plne alebo čiastočne kompenzovala vláda. Tieto schémy sa vo všeobecnosti zaznamenávali ako dotácie (alebo daňové úľavy) so záporným znamienkom v nemzdovej zložke nákladov práce. Preto postupné vyraďovanie systémov podpory súvisiacich s ochorením COVID-19 pozitívne prispieva k rastu hodinových nákladov práce.
Podľa štatistík v roku 2022 sa hodinové náklady na prácu v celom hospodárstve zvýšili v rámci eurozóny na 34,3 eura z 32,8 eura v roku 2021 a v EÚ na 30,5 eura z 29 eur. Najnižšie boli pritom v Bulharsku (8,2 eura) a najvyššie v Luxembursku (50,7 eura). To ukazuje na výrazné rozdiely medzi krajinami bloku.
V rámci EÚ sa hodinové náklady práce minulý rok zvýšili vo všetkých členských štátoch, pričom najstrmšie vzrástli v Bulharsku (15,3 %), Maďarsku (13,9 %), Rumunsku (12,2 %) a Poľsku (11,7 %). Najmenej stúpli v Dánsku (2,3 %).
V roku 2022 väčšina krajín EÚ postupne zrušila schémy podpory zavedené v roku 2020 a predĺžené v roku 2021 s cieľom zmierniť vplyv pandémie chorenia COVID-19 na podniky a zamestnancov. Pozostávali najmä zo krátenia pracovného času a dočasného prepúšťania, ktoré plne alebo čiastočne kompenzovala vláda. Tieto schémy sa vo všeobecnosti zaznamenávali ako dotácie (alebo daňové úľavy) so záporným znamienkom v nemzdovej zložke nákladov práce. Preto postupné vyraďovanie systémov podpory súvisiacich s ochorením COVID-19 pozitívne prispieva k rastu hodinových nákladov práce.