Holandský kráľ Willem-Alexander predstavil balík pri otvorení parlamentu v Haagu v čase, keď prieskumy verejnej mienky poukazujú na pokles dôvery vo vládu premiéra Marka Rutteho.
Autor TASR
Amsterdam 20. septembra (TASR) - Holandská vláda v utorok oznámila "bezprecedentný" balík v hodnote 17,2 miliardy eur na pomoc občanom, ktorí čelia prudko rastúcim cenám energií a dvojcifernej inflácii v dôsledku vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Holandský kráľ Willem-Alexander predstavil balík pri otvorení parlamentu v Haagu v čase, keď prieskumy verejnej mienky poukazujú na pokles dôvery vo vládu premiéra Marka Rutteho.
"Priamym dôsledkom vojny a medzinárodných sankcií proti Rusku je, že plyn, elektrina a potraviny výrazne zdraželi," uviedol kráľ vo svojom prejave.
V návrhu nového rozpočtu na rok 2023 sa uvádza, že vláda dá na budúci rok na pomoc ľuďom 17,2 miliardy eur a ďalších 4,9 miliardy v nasledujúcich rokoch.
Inflácia v Holandsku dosiahla v auguste podľa Centrálneho štatistického úradu (CBS) 12 %, čo je jej najvyššia úroveň od 70. rokov minulého storočia.
Ceny energií vzrástli v auguste o závratných 170 % a elektriny o 149 %, informoval CBS.
V rámci boja proti týmto dôsledkom holandská vláda oznámila, že od 1. januára zavedie cenový strop pre plyn a elektrinu.
Holandsko plánuje tiež zvýšiť svoju minimálnu mzdu aj dane z firemných ziskov ako súčasť balíka podpory pre domácnosti.
Navrhované opatrenia zahŕňajú aj cielené dotácie pre rodiny s nižšími príjmami a predĺženie zníženia dane z palív do júla budúceho roka.
Najnovší rozpočet, prvý odkedy sa Sigrid Kaagová stala ministerkou financií začiatkom tohto roka, znamená výrazný odklon od tradične šetrného prístupu Holandska k výdavkom. Tento posun prichádza v čase, keď obyvatelia Holandska čelia rekordnému poklesu kúpnej sily po ruskej invázii na Ukrajinu.
"Viac ako miliónu ľudí hrozí život v chudobe," povedala Kaagová, keď v utorok predstavila svoj plán v Haagu. "To je dôvod, prečo kabinet prichádza s veľkým fondom na zmiernenie vplyvu inflácie a cien energií."
Balík, ktorý zahŕňa zvýšenie minimálnej mzdy o 10 %, bude financovaný kombináciou opatrení, ako sú daň z neočakávaných ziskov spoločností ťažiacich ropu a plyn a tiež zvýšenie firemnej dane na 19 % z 15 %.
Plány Holandska zaviesť daň na neočakávané príjmy producentov ropy a zemného plynu odrážajú podobné kroky jeho susedov počas najväčšej energetickej krízy v Európe za uplynulé desaťročia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová minulý týždeň predstavila plány na získanie 140 miliárd eur zo ziskov energetických spoločností.
Holandský úrad pre analýzu hospodárskej politiky CPB vo vyhlásení uviedol, že opatrenia zvýšia v budúcom roku kúpnu silu o viac ako 3 % pre priemernú domácnosť. Očakáva sa, že inflácia do konca roka 2022 dosiahne 9,9 % a v roku 2023 klesne na 2,6 %.
Niektorí ekonómovia však varujú, že balík pomoci od holandskej vlády by mohol urýchliť infláciu.
Holandský kráľ Willem-Alexander predstavil balík pri otvorení parlamentu v Haagu v čase, keď prieskumy verejnej mienky poukazujú na pokles dôvery vo vládu premiéra Marka Rutteho.
"Priamym dôsledkom vojny a medzinárodných sankcií proti Rusku je, že plyn, elektrina a potraviny výrazne zdraželi," uviedol kráľ vo svojom prejave.
V návrhu nového rozpočtu na rok 2023 sa uvádza, že vláda dá na budúci rok na pomoc ľuďom 17,2 miliardy eur a ďalších 4,9 miliardy v nasledujúcich rokoch.
Inflácia v Holandsku dosiahla v auguste podľa Centrálneho štatistického úradu (CBS) 12 %, čo je jej najvyššia úroveň od 70. rokov minulého storočia.
Ceny energií vzrástli v auguste o závratných 170 % a elektriny o 149 %, informoval CBS.
V rámci boja proti týmto dôsledkom holandská vláda oznámila, že od 1. januára zavedie cenový strop pre plyn a elektrinu.
Holandsko plánuje tiež zvýšiť svoju minimálnu mzdu aj dane z firemných ziskov ako súčasť balíka podpory pre domácnosti.
Navrhované opatrenia zahŕňajú aj cielené dotácie pre rodiny s nižšími príjmami a predĺženie zníženia dane z palív do júla budúceho roka.
Najnovší rozpočet, prvý odkedy sa Sigrid Kaagová stala ministerkou financií začiatkom tohto roka, znamená výrazný odklon od tradične šetrného prístupu Holandska k výdavkom. Tento posun prichádza v čase, keď obyvatelia Holandska čelia rekordnému poklesu kúpnej sily po ruskej invázii na Ukrajinu.
"Viac ako miliónu ľudí hrozí život v chudobe," povedala Kaagová, keď v utorok predstavila svoj plán v Haagu. "To je dôvod, prečo kabinet prichádza s veľkým fondom na zmiernenie vplyvu inflácie a cien energií."
Balík, ktorý zahŕňa zvýšenie minimálnej mzdy o 10 %, bude financovaný kombináciou opatrení, ako sú daň z neočakávaných ziskov spoločností ťažiacich ropu a plyn a tiež zvýšenie firemnej dane na 19 % z 15 %.
Plány Holandska zaviesť daň na neočakávané príjmy producentov ropy a zemného plynu odrážajú podobné kroky jeho susedov počas najväčšej energetickej krízy v Európe za uplynulé desaťročia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová minulý týždeň predstavila plány na získanie 140 miliárd eur zo ziskov energetických spoločností.
Holandský úrad pre analýzu hospodárskej politiky CPB vo vyhlásení uviedol, že opatrenia zvýšia v budúcom roku kúpnu silu o viac ako 3 % pre priemernú domácnosť. Očakáva sa, že inflácia do konca roka 2022 dosiahne 9,9 % a v roku 2023 klesne na 2,6 %.
Niektorí ekonómovia však varujú, že balík pomoci od holandskej vlády by mohol urýchliť infláciu.