V Groneningene sa nachádzajú jedny z najbohatších ložísk zemného plynu na svete.
Autor TASR
Haag 29. marca (TASR) - Holandská vláda rozhodla vo štvrtok o postupnom ukončení ťažby zemného plynu v severnej provincii Groningen. Zareagovala tak na vlnu protestov požadujúcich ukončenie ťažby spôsobujúcej otrasy pôdy, ktoré už v oblasti poškodili tisíce domov.
Na základe rozhodnutia kabinetu sa do roku 2022 obmedzí ťažba plynu na polovicu súčasnej úrovne. Do roku 2030 potom dôjde k jej úplnému ukončeniu, informovala agentúra AP.
V Groneningene sa nachádzajú jedny z najbohatších ložísk zemného plynu na svete. Čo sa týka ukončenia ťažby, ide o komplikovanú záležitosť, keďže od nej závisí mnoho domácností a odvetví v celej krajine. Približne 90 percent holandských domácností používa plyn a Holandsko ho predáva aj do susedných krajín.
V oblasti ťažby zaznamenali už stovky slabších zemetrasení. Protesty proti jej pokračovaniu zosilneli po otrasoch z 8. januára tohto roku. Zemetrasenia podľa odborníkov nespôsobujú len škody na nehnuteľnostiach, ale negatívne sa odrážajú aj na zdravotnom stave miestnych obyvateľov, ktorí v dôsledku otrasov trpia stresom.
"Bezpečnosť je pre nás prvá a najdôležitejšia," zdôvodnil štvrtkové rozhodnutie holandskej vlády premiér Mark Rutte.
Na základe rozhodnutia kabinetu sa do roku 2022 obmedzí ťažba plynu na polovicu súčasnej úrovne. Do roku 2030 potom dôjde k jej úplnému ukončeniu, informovala agentúra AP.
V Groneningene sa nachádzajú jedny z najbohatších ložísk zemného plynu na svete. Čo sa týka ukončenia ťažby, ide o komplikovanú záležitosť, keďže od nej závisí mnoho domácností a odvetví v celej krajine. Približne 90 percent holandských domácností používa plyn a Holandsko ho predáva aj do susedných krajín.
V oblasti ťažby zaznamenali už stovky slabších zemetrasení. Protesty proti jej pokračovaniu zosilneli po otrasoch z 8. januára tohto roku. Zemetrasenia podľa odborníkov nespôsobujú len škody na nehnuteľnostiach, ale negatívne sa odrážajú aj na zdravotnom stave miestnych obyvateľov, ktorí v dôsledku otrasov trpia stresom.
"Bezpečnosť je pre nás prvá a najdôležitejšia," zdôvodnil štvrtkové rozhodnutie holandskej vlády premiér Mark Rutte.