Štátna rada rozhodla, že vláda dostatočne zdôvodnila svoj plán a dokázala, že obmedzená úroveň ťažby plynu je potrebná na zabezpečenie energetických potrieb krajiny.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 30. augusta (TASR) - Holandská vláda môže pokračovať v obmedzenej ťažbe plynu v oblasti mesta Groningen ešte ďalší rok. Rozhodol o tom najvyšší holandský správny súd, informoval v stredu informačný portál DutchNews.nl.
Hoci vláda uviedla, že ťažba plynu v regióne, ktoré zaznamenalo viacero zemetrasení, bude zastavená v roku 2024, chcela ešte na jeden rok ponechať dodávky plyny na úrovni 2,8 miliardy kubických metrov. Predpokladá sa, že približne pätina zásob plynu v najväčšom európskom plynovom poli sa ešte stále nachádza v podzemných náleziskách.
Občianske hnutie Groninger Bodem Beweging a množstvo ľudí z oblasti postihnutej zemetrasením podali na vládu súdnu žalobu ako protest proti rozhodnutiu ministerstva hospodárstva o obmedzenej ťažbe plynu. Hlavným dôvodom žaloby boli bezpečnostné riziká, keďže sa ťažba plynu priamo spája s otrasmi pôdy v tomto regióne.
Štátna rada však najnovšie rozhodla, že vláda dostatočne zdôvodnila svoj plán a dokázala, že obmedzená úroveň ťažby plynu je potrebná na zabezpečenie základných energetických potrieb krajiny v súčasnosti. A opatrenia štátneho tajomníka pre baníctvo Hansa Vijlbriefa považuje za dostatočné na to, aby ťažba bola čo najrýchlejšie ukončená, ešte do konca roka 2024.
Začiatkom tohto roka parlamentom vytvorená komisia oznámila, že Holandsko má morálny dlh voči svojmu severnému regiónu za desaťročia ťažby plynu, čo od roku 1986 spôsobilo viac ako 1600 zemetrasení so silou až 3,6 stupňa Richterovej stupnice.
Opakované seizmická aktivita poškodila viac ako 85.000 budov a finančné prostriedky na následné opravy znamenali pre krajinu obrovské náklady, rôzne administratívne ťahanice a sťažnosťami obyvateľov, že kompenzácie za škody sú bezdôvodne zadržiavané.
Od začiatku ťažby plynu v okolí Groningenu roku 1963 štát zarobil okolo 360 miliárd eur, ako však zistila parlamentná komisia, úrady dlhé roky ignorovali ťažkú situáciu obyvateľov, majiteľov domov a detí žijúcich v neistote v tejto oblasti.
Vláda vyčlenila 22,5 miliardy eur cez súčasné a budúce finančné programy pre tento región vrátane finančnej pomoci pre deti.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Hoci vláda uviedla, že ťažba plynu v regióne, ktoré zaznamenalo viacero zemetrasení, bude zastavená v roku 2024, chcela ešte na jeden rok ponechať dodávky plyny na úrovni 2,8 miliardy kubických metrov. Predpokladá sa, že približne pätina zásob plynu v najväčšom európskom plynovom poli sa ešte stále nachádza v podzemných náleziskách.
Občianske hnutie Groninger Bodem Beweging a množstvo ľudí z oblasti postihnutej zemetrasením podali na vládu súdnu žalobu ako protest proti rozhodnutiu ministerstva hospodárstva o obmedzenej ťažbe plynu. Hlavným dôvodom žaloby boli bezpečnostné riziká, keďže sa ťažba plynu priamo spája s otrasmi pôdy v tomto regióne.
Štátna rada však najnovšie rozhodla, že vláda dostatočne zdôvodnila svoj plán a dokázala, že obmedzená úroveň ťažby plynu je potrebná na zabezpečenie základných energetických potrieb krajiny v súčasnosti. A opatrenia štátneho tajomníka pre baníctvo Hansa Vijlbriefa považuje za dostatočné na to, aby ťažba bola čo najrýchlejšie ukončená, ešte do konca roka 2024.
Začiatkom tohto roka parlamentom vytvorená komisia oznámila, že Holandsko má morálny dlh voči svojmu severnému regiónu za desaťročia ťažby plynu, čo od roku 1986 spôsobilo viac ako 1600 zemetrasení so silou až 3,6 stupňa Richterovej stupnice.
Opakované seizmická aktivita poškodila viac ako 85.000 budov a finančné prostriedky na následné opravy znamenali pre krajinu obrovské náklady, rôzne administratívne ťahanice a sťažnosťami obyvateľov, že kompenzácie za škody sú bezdôvodne zadržiavané.
Od začiatku ťažby plynu v okolí Groningenu roku 1963 štát zarobil okolo 360 miliárd eur, ako však zistila parlamentná komisia, úrady dlhé roky ignorovali ťažkú situáciu obyvateľov, majiteľov domov a detí žijúcich v neistote v tejto oblasti.
Vláda vyčlenila 22,5 miliardy eur cez súčasné a budúce finančné programy pre tento región vrátane finančnej pomoci pre deti.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)