Holandsko má zásobníky plynu naplnené na 38 % a vláda chce splniť cieľ stanovený EÚ mať zásobníky plné na 80 % kapacity do začiatku novembra.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 1. júna (TASR) - Rozhodnutie ruskej spoločnosti Gazprom zastaviť vývoz plynu do Holandska oživilo otázky, či by sa na preklenutie výpadkov nemal použiť plyn z nálezísk pri Groningene na severe Holandska. Uviedol to spravodajský server DutchNews.nl.
Ruský koncern Gazprom v utorok oznámil, že zastavil dodávky plynu do Holandska po tom, ako holandská energetická firma GasTerra zaň odmietla zaplatiť v rubľoch. Podľa DutchNews.nl importér GasTerra už v pondelok oznámil, že očakáva takéto rozhodnutie Gazpromu po podobnom prístupe dodávateľa voči Fínsku, Poľsku a Bulharsku.
Holandská strana tvrdí, že Gazprom jednostranne zrušil zmluvu so spoločnosťou GasTerra, ktorej platnosť vyprší 1. októbra. Zrušenie zmluvy o štyri mesiace skôr povedie k výpadku približne dvoch miliárd kubických metrov plynu.
Holandský minister pre klímu Rob Jetten v tejto súvislosti povedal, že holandské domácnosti a priemysel nebudú týmto krokom negatívne ovplyvnené. "Je to len ďalšie potvrdenie skutočnosti, že sme príliš závislí od ruského plynu, a podčiarkuje to dôležitosť prechodu na udržateľnú energiu," vyhlásil minister.
Holandsko v súčasnosti získava približne 15 % svojich celkových dodávok plynu z Ruska, ale len približne 5 % priamo od Gazpromu. Zvyšok prichádza nepriamo cez iných európskych dodávateľov plynu.
Jetten nevylúčil zvýšenie produkcie plynu v Groningene, najväčšom nálezisku plynu v západnej Európe, ale označil to za "absolútne poslednú možnosť" a zdôraznil, že vláda občanom Groningenu sľúbila, že ukončí ťažbu plynu v tejto oblasti.
Množia sa však hlasy, že vláda by mala ponechať možnosť ťažby v Groningene otvorenú, aby zabránila nárastu cien energií a inflácie, ak Rusko preruší dodávky plynu do viacerých európskych krajín.
Holandsko má zásobníky plynu naplnené na 38 % a vláda chce splniť cieľ stanovený EÚ mať zásobníky plné na 80 % kapacity do začiatku novembra.
Spotreba plynu v Holandsku v súčasnosti predstavuje približne 40 miliárd kubických metrov ročne. Dôsledkom zastavenia dodávok z Ruska bude však stúpať cena plynu, čo bude mať napríklad negatívny vplyv na pestovateľov v skleníkoch, ktorí sú závislí od každodennej ceny plynu.
Podľa vyjadrenia energetického špecialistu z Holandskej organizácie pre aplikovaný vedecký výskum (TNO) Reného Petersa by mal byť Groningen s kapacitou 450 miliárd kubických metrov "záložnou možnosťou", ak Rusko stopne plyn aj pre ďalšie európske krajiny. "Ak Rusko začne zatvárať dodávky plynu do väčších krajín, ako je Nemecko, povedie to k masívnemu zvýšeniu cien. Takže by sme sa už teraz mali pripraviť, vrátane odhadov nových zemetrasení a ďalšieho odškodnenia pre ľudí v Groningene, aby sme predišli finančnej katastrofe," vysvetlil Peters.
DutchNews.nl upozornil, že opätovné otvorenie plynového poľa v Groningene by bolo kontroverzné aj preto, lebo vláda sa zaviazala úplne zastaviť ťažbu do roku 2030 z dôvodu častých zemetrasení v severnej časti krajiny. Okrem toho niektorí opoziční politici, najmä ľavičiari, sú proti akémukoľvek zvýšeniu produkcie plynu v Groningene a tvrdia, že sa radšej treba vybrať cestou úspor a obnoviteľných zdrojov energie.
Mnohí obyvatelia z lokalít v tejto oblasti, ktorých domy boli poškodené alebo zničené, stále čakajú na odškodnenie, pričom vláda čelí kritike za pomalé tempo reparácií.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ruský koncern Gazprom v utorok oznámil, že zastavil dodávky plynu do Holandska po tom, ako holandská energetická firma GasTerra zaň odmietla zaplatiť v rubľoch. Podľa DutchNews.nl importér GasTerra už v pondelok oznámil, že očakáva takéto rozhodnutie Gazpromu po podobnom prístupe dodávateľa voči Fínsku, Poľsku a Bulharsku.
Holandská strana tvrdí, že Gazprom jednostranne zrušil zmluvu so spoločnosťou GasTerra, ktorej platnosť vyprší 1. októbra. Zrušenie zmluvy o štyri mesiace skôr povedie k výpadku približne dvoch miliárd kubických metrov plynu.
Holandský minister pre klímu Rob Jetten v tejto súvislosti povedal, že holandské domácnosti a priemysel nebudú týmto krokom negatívne ovplyvnené. "Je to len ďalšie potvrdenie skutočnosti, že sme príliš závislí od ruského plynu, a podčiarkuje to dôležitosť prechodu na udržateľnú energiu," vyhlásil minister.
Holandsko v súčasnosti získava približne 15 % svojich celkových dodávok plynu z Ruska, ale len približne 5 % priamo od Gazpromu. Zvyšok prichádza nepriamo cez iných európskych dodávateľov plynu.
Jetten nevylúčil zvýšenie produkcie plynu v Groningene, najväčšom nálezisku plynu v západnej Európe, ale označil to za "absolútne poslednú možnosť" a zdôraznil, že vláda občanom Groningenu sľúbila, že ukončí ťažbu plynu v tejto oblasti.
Množia sa však hlasy, že vláda by mala ponechať možnosť ťažby v Groningene otvorenú, aby zabránila nárastu cien energií a inflácie, ak Rusko preruší dodávky plynu do viacerých európskych krajín.
Holandsko má zásobníky plynu naplnené na 38 % a vláda chce splniť cieľ stanovený EÚ mať zásobníky plné na 80 % kapacity do začiatku novembra.
Spotreba plynu v Holandsku v súčasnosti predstavuje približne 40 miliárd kubických metrov ročne. Dôsledkom zastavenia dodávok z Ruska bude však stúpať cena plynu, čo bude mať napríklad negatívny vplyv na pestovateľov v skleníkoch, ktorí sú závislí od každodennej ceny plynu.
Podľa vyjadrenia energetického špecialistu z Holandskej organizácie pre aplikovaný vedecký výskum (TNO) Reného Petersa by mal byť Groningen s kapacitou 450 miliárd kubických metrov "záložnou možnosťou", ak Rusko stopne plyn aj pre ďalšie európske krajiny. "Ak Rusko začne zatvárať dodávky plynu do väčších krajín, ako je Nemecko, povedie to k masívnemu zvýšeniu cien. Takže by sme sa už teraz mali pripraviť, vrátane odhadov nových zemetrasení a ďalšieho odškodnenia pre ľudí v Groningene, aby sme predišli finančnej katastrofe," vysvetlil Peters.
DutchNews.nl upozornil, že opätovné otvorenie plynového poľa v Groningene by bolo kontroverzné aj preto, lebo vláda sa zaviazala úplne zastaviť ťažbu do roku 2030 z dôvodu častých zemetrasení v severnej časti krajiny. Okrem toho niektorí opoziční politici, najmä ľavičiari, sú proti akémukoľvek zvýšeniu produkcie plynu v Groningene a tvrdia, že sa radšej treba vybrať cestou úspor a obnoviteľných zdrojov energie.
Mnohí obyvatelia z lokalít v tejto oblasti, ktorých domy boli poškodené alebo zničené, stále čakajú na odškodnenie, pričom vláda čelí kritike za pomalé tempo reparácií.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)