Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Holandsko sa tak pripojilo ku krajinám, ako Rakúsko a Nemecko, ktoré sa v reakcii na znižovanie dodávok plynu z Ruska rozhodli opätovne vrátiť k uhliu.
Autor TASR
Amsterdam 21. júna (TASR) - Holandská vláda zrušila limity na produkciu elektrickej energie z uhlia. Dôvodom je zaistenie energetickej bezpečnosti po tom, ako Rusko začalo výraznejšie obmedzovať dodávky plynu do európskych krajín. Holandsko sa tak pripojilo k ďalším štátom, ktoré pre obavy z nedostatku ruského plynu zamerali svoju pozornosť na uhlie, najšpinavší z energetických zdrojov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Holandský minister pre klímu a energetiku Rob Jetten v pondelok (20. 6.) na tlačovej konferencii povedal, že vláda okamžite mení zákon, ktorý povoľuje uhoľným elektrárňam fungovať maximálne na 35 % svojej kapacity. Cieľom zákona, ktorý vstúpil do platnosti iba začiatkom tohto roka, bolo obmedzenie emisií skleníkových plynov. Celkovo tri uhoľné elektrárne v Holandsku mali ukončiť svoju prevádzku v roku 2030.
Nová situácia na energetickom trhu však pôvodné plány zmenila a elektrárne budú môcť ísť na plnú kapacitu až do konca roka 2024. "Bolo to ťažké rozhodnutie, ale museli sme ho prijať" povedal Jetten. Ako dodal, bez dodatočných opatrení by v Holandsku a Európe nebolo možné garantovať dostatočné naplnenie zásobníkov plynu na zabezpečenie sa na zimnú sezónu.
Holandsko sa tak pripojilo ku krajinám, ako Rakúsko a Nemecko, ktoré sa v reakcii na znižovanie dodávok plynu z Ruska rozhodli opätovne vrátiť k uhliu. Gazprom totiž v poslednom období výrazne znížil dodávky plynu cez plynovod Severný prúd 1.
Holandsko sa radšej rozhodlo pre uhlie než pre zvýšenie produkcie plynu z obrovského ložiska Groningen na severe krajiny, čo presadzovali poradcovia v energetickej oblasti. Ložisko bolo od spustenia produkcie v roku 1963 kľúčovým zdrojom zemného plynu pre veľkú časť západnej Európy a významným zdrojom príjmov do holandského štátneho rozpočtu.
Neskôr však vláda začala ťažbu z ložiska pre časté zemetrasenia utlmovať, pričom s jeho uzatvorením sa počíta v októbri 2023. Tento termín plánuje Amsterdam dodržať, "ak to geopolitická situácia dovolí". Tento rok by produkcia plynu z ložiska mala dosiahnuť o niečo menej než pôvodne plánovaných 4,5 miliardy kubických metrov.
Holandský minister pre klímu a energetiku Rob Jetten v pondelok (20. 6.) na tlačovej konferencii povedal, že vláda okamžite mení zákon, ktorý povoľuje uhoľným elektrárňam fungovať maximálne na 35 % svojej kapacity. Cieľom zákona, ktorý vstúpil do platnosti iba začiatkom tohto roka, bolo obmedzenie emisií skleníkových plynov. Celkovo tri uhoľné elektrárne v Holandsku mali ukončiť svoju prevádzku v roku 2030.
Nová situácia na energetickom trhu však pôvodné plány zmenila a elektrárne budú môcť ísť na plnú kapacitu až do konca roka 2024. "Bolo to ťažké rozhodnutie, ale museli sme ho prijať" povedal Jetten. Ako dodal, bez dodatočných opatrení by v Holandsku a Európe nebolo možné garantovať dostatočné naplnenie zásobníkov plynu na zabezpečenie sa na zimnú sezónu.
Holandsko sa tak pripojilo ku krajinám, ako Rakúsko a Nemecko, ktoré sa v reakcii na znižovanie dodávok plynu z Ruska rozhodli opätovne vrátiť k uhliu. Gazprom totiž v poslednom období výrazne znížil dodávky plynu cez plynovod Severný prúd 1.
Holandsko sa radšej rozhodlo pre uhlie než pre zvýšenie produkcie plynu z obrovského ložiska Groningen na severe krajiny, čo presadzovali poradcovia v energetickej oblasti. Ložisko bolo od spustenia produkcie v roku 1963 kľúčovým zdrojom zemného plynu pre veľkú časť západnej Európy a významným zdrojom príjmov do holandského štátneho rozpočtu.
Neskôr však vláda začala ťažbu z ložiska pre časté zemetrasenia utlmovať, pričom s jeho uzatvorením sa počíta v októbri 2023. Tento termín plánuje Amsterdam dodržať, "ak to geopolitická situácia dovolí". Tento rok by produkcia plynu z ložiska mala dosiahnuť o niečo menej než pôvodne plánovaných 4,5 miliardy kubických metrov.
