CPB vo svojich najnovších prognózach, ktoré prebral denník Algemeen Dagblad, upozorňuje na skutočnosť, že do pásma chudoby sa na rok dostane viac Holanďanov, ak vláda neprijme nové opatrenia.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 17. augusta (TASR) - Holandská ekonomika porastie o 0,7 percenta HDP v roku 2023 a hoci v budúcom roku sa rast zdvojnásobí, ak vláda neprijme príslušné opatrenia, viac ľudí sa dostane pod hranicou chudoby, uviedla vo štvrtok vládna makroekonomická prognostická skupina CPB. Odborové združenie FNV vzápätí vyzvalo na výrazné zvýšenie národnej minimálnej mzdy, aby sa predišlo nárastu chudoby, informuje spravodajca TASR.
CPB vo svojich najnovších prognózach, ktoré prebral denník Algemeen Dagblad, upozorňuje na skutočnosť, že do pásma chudoby sa na rok dostane viac Holanďanov, ak vláda neprijme nové opatrenia. Očakáva sa, že kúpna sila vzrastie v priemere o 1,9 % v dôsledku rastu miezd, ale okolo 7 % detí v krajine bude vystavené chudobe, ak sa neprijmú konkrétne opatrenia.
Podľa Algemeen Dagblad holandská ekonomika v posledných rokoch sa "prekvapivo dobre" držala, a to aj napriek veľkým šokom v podobe koronakrízy, vojny na Ukrajine a s tým spojenou energetickou krízou, vysokej inflácii a rastúcim úrokovým sadzbám.
CPB upozornila, že tieto šoky mali veľký vplyv na domácnosti a podniky. Aj preto vláda minulý rok zaviedla dočasné opatrenia na zmiernenie vplyvu vyšších cien energií najmä pre nízkopríjmové domácnosti, no cenový strop sa tento rok skončí. Bez novej politiky zameranej na chudobnú časť populácie sa percento ľudí žijúcich v chudobe zvýši zo 4,8 % v tomto roku na 5,7 % v roku 2024. V prípade detí sa percento žijúcich v chudobe zvýši zo 6,2 % na 7 %.
Na základe týchto údajov najväčšie holandské odborové združenie, FNV, vyzvalo vládu na výrazné zvýšenie národnej minimálnej mzdy, minimálne 16 eur na hodinu pre osoby nad 21 rokov. Tento krok by mal znížiť počet domácností žijúcich v chudobe.
FNV už dávnejšie požadovala zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy na 14 eur, teraz však tvrdí, že to už nebude stačiť na vyrovnanie vplyvu inflácie, ktorá by mala zostať vysoká aj počas nasledujúcich dvoch rokov. Takéto zvýšenie by štátnu pokladnicu stálo približne 10 miliárd eur.
"Holandsko ešte nikdy nebolo také bohaté ako teraz. Ale ľudia s minimálnym a stredným príjmom to nepociťujú A to treba zastaviť," povedal pre Algemeen Dagblad predseda FNV Tuur Elzinga. Priznal, že 10 miliárd eur je veľa peňazí, ale dodal, že podniky v krajine vykazujú rekordné zisky a profituje z toho len ich manažment a akcionári.
Elzinga v tejto súvislosti dodal, že zároveň so zvyšovaním minimálnej mzdy, by sa mali zvýšiť aj dôchodky a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia.
CPB vo svojich najnovších prognózach, ktoré prebral denník Algemeen Dagblad, upozorňuje na skutočnosť, že do pásma chudoby sa na rok dostane viac Holanďanov, ak vláda neprijme nové opatrenia. Očakáva sa, že kúpna sila vzrastie v priemere o 1,9 % v dôsledku rastu miezd, ale okolo 7 % detí v krajine bude vystavené chudobe, ak sa neprijmú konkrétne opatrenia.
Podľa Algemeen Dagblad holandská ekonomika v posledných rokoch sa "prekvapivo dobre" držala, a to aj napriek veľkým šokom v podobe koronakrízy, vojny na Ukrajine a s tým spojenou energetickou krízou, vysokej inflácii a rastúcim úrokovým sadzbám.
CPB upozornila, že tieto šoky mali veľký vplyv na domácnosti a podniky. Aj preto vláda minulý rok zaviedla dočasné opatrenia na zmiernenie vplyvu vyšších cien energií najmä pre nízkopríjmové domácnosti, no cenový strop sa tento rok skončí. Bez novej politiky zameranej na chudobnú časť populácie sa percento ľudí žijúcich v chudobe zvýši zo 4,8 % v tomto roku na 5,7 % v roku 2024. V prípade detí sa percento žijúcich v chudobe zvýši zo 6,2 % na 7 %.
Na základe týchto údajov najväčšie holandské odborové združenie, FNV, vyzvalo vládu na výrazné zvýšenie národnej minimálnej mzdy, minimálne 16 eur na hodinu pre osoby nad 21 rokov. Tento krok by mal znížiť počet domácností žijúcich v chudobe.
FNV už dávnejšie požadovala zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy na 14 eur, teraz však tvrdí, že to už nebude stačiť na vyrovnanie vplyvu inflácie, ktorá by mala zostať vysoká aj počas nasledujúcich dvoch rokov. Takéto zvýšenie by štátnu pokladnicu stálo približne 10 miliárd eur.
"Holandsko ešte nikdy nebolo také bohaté ako teraz. Ale ľudia s minimálnym a stredným príjmom to nepociťujú A to treba zastaviť," povedal pre Algemeen Dagblad predseda FNV Tuur Elzinga. Priznal, že 10 miliárd eur je veľa peňazí, ale dodal, že podniky v krajine vykazujú rekordné zisky a profituje z toho len ich manažment a akcionári.
Elzinga v tejto súvislosti dodal, že zároveň so zvyšovaním minimálnej mzdy, by sa mali zvýšiť aj dôchodky a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia.