Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novela Zákonníka práce, ktorú predložili poslanci Smeru-SD, je už v druhom čítaní a Národná rada (NR) SR by o nej mohla rozhodnúť na nadchádzajúcej schôdzi, ktorá sa začína v utorok (29. 11.).
Autor TASR
Bratislava 28. novembra (TASR) – Rozmrazenie mzdových príplatkov bude znamenať stopku pre množstvo prevádzok. Upozorňuje na to Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) v súvislosti s návrhom novely Zákonníka práce z dielne opozičného Smeru-SD. V časoch extrémnej inflačnej a energetickej krízy to považuje za účelové politikárčenie, ktoré neprinesie želané zvýšenie miezd. Negatívne dôsledky však podľa nej pocítia pravdepodobne aj domácnosti.
K dočasnému "zmrazeniu" príplatkov došlo ešte v roku 2020, keď slovenskú ekonomiku zasiahla pandémia ochorenia COVID-19. "Je absurdné, že v súčasnom období extrémneho zvyšovania nákladov majú zamestnávateľom takýmto spôsobom skokovo rásť ďalšie výdavky. Zmena zákona azda najvýraznejšie zasiahne práve do činnosti prevádzok v cestovnom ruchu, pre ktoré je typická práve práca počas víkendov a sviatkov, keď je dopyt zo strany zákazníkov, pochopiteľne, vyšší. Mnohé prevádzky už dnes nedokážu preniesť zvýšené náklady spôsobené infláciou do cien svojich služieb, pretože by boli nepredajné. Práve to je jeden z dôvodov, prečo mzdy v gastrosektore ako jedinom odvetví stagnujú a nerastú," podotkol prezident AHRS Marek Harbuľák.
Zároveň upozornil, že sektor HoReCa (hotely, reštaurácie, kaviarne) sa ešte stále nevyrovnal s negatívnymi dôsledkami pandémie, následne prišla aj inflačná a energetická kríza. Sektoru navyše stále chýba viac ako 20.000 zamestnancov, ktorí z odvetvia odišli. Získať ich späť sa prevádzkam nedarí, vyššie mzdy nedokážu zaplatiť. "Zvyšovanie príplatkov v praxi spôsobí ďalšie zdraženie celkovej ceny práce a zvýšenie nákladov pre podnik. Mzdy zamestnancov v cestovnom ruchu budú aj naďalej stagnovať, čo môže prispieť k ďalšiemu odlevu pracovníkov. Je preto potrebné si položiť otázku, či tieto opatrenia skutočne niekomu pomôžu," zdôraznil Harbuľák.
Zamestnávatelia tiež podľa jeho slov očakávajú, že vláda predstaví systémové opatrenia, ktoré umožnia zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a vytvoria priestor na rast platov. "Medzi takéto nástroje patrí napríklad dočasné zrušenie daní a odvodov zo mzdových príplatkov, ktoré reálne zvýši mzdy zamestnancom, či zníženie sadzby DPH pre služby cestovného ruchu," dodal.
Novela Zákonníka práce, ktorú predložili poslanci Smeru-SD, je už v druhom čítaní a Národná rada (NR) SR by o nej mohla rozhodnúť na nadchádzajúcej schôdzi, ktorá sa začína v utorok (29. 11.). V súčasnosti je podľa predkladateľov vládne riešenie z roku 2020 neakceptovateľné, výrazne poškodzuje pracujúcich ľudí a znižuje ich príjmy, preto ho navrhujú zmeniť.
K dočasnému "zmrazeniu" príplatkov došlo ešte v roku 2020, keď slovenskú ekonomiku zasiahla pandémia ochorenia COVID-19. "Je absurdné, že v súčasnom období extrémneho zvyšovania nákladov majú zamestnávateľom takýmto spôsobom skokovo rásť ďalšie výdavky. Zmena zákona azda najvýraznejšie zasiahne práve do činnosti prevádzok v cestovnom ruchu, pre ktoré je typická práve práca počas víkendov a sviatkov, keď je dopyt zo strany zákazníkov, pochopiteľne, vyšší. Mnohé prevádzky už dnes nedokážu preniesť zvýšené náklady spôsobené infláciou do cien svojich služieb, pretože by boli nepredajné. Práve to je jeden z dôvodov, prečo mzdy v gastrosektore ako jedinom odvetví stagnujú a nerastú," podotkol prezident AHRS Marek Harbuľák.
Zároveň upozornil, že sektor HoReCa (hotely, reštaurácie, kaviarne) sa ešte stále nevyrovnal s negatívnymi dôsledkami pandémie, následne prišla aj inflačná a energetická kríza. Sektoru navyše stále chýba viac ako 20.000 zamestnancov, ktorí z odvetvia odišli. Získať ich späť sa prevádzkam nedarí, vyššie mzdy nedokážu zaplatiť. "Zvyšovanie príplatkov v praxi spôsobí ďalšie zdraženie celkovej ceny práce a zvýšenie nákladov pre podnik. Mzdy zamestnancov v cestovnom ruchu budú aj naďalej stagnovať, čo môže prispieť k ďalšiemu odlevu pracovníkov. Je preto potrebné si položiť otázku, či tieto opatrenia skutočne niekomu pomôžu," zdôraznil Harbuľák.
Zamestnávatelia tiež podľa jeho slov očakávajú, že vláda predstaví systémové opatrenia, ktoré umožnia zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a vytvoria priestor na rast platov. "Medzi takéto nástroje patrí napríklad dočasné zrušenie daní a odvodov zo mzdových príplatkov, ktoré reálne zvýši mzdy zamestnancom, či zníženie sadzby DPH pre služby cestovného ruchu," dodal.
Novela Zákonníka práce, ktorú predložili poslanci Smeru-SD, je už v druhom čítaní a Národná rada (NR) SR by o nej mohla rozhodnúť na nadchádzajúcej schôdzi, ktorá sa začína v utorok (29. 11.). V súčasnosti je podľa predkladateľov vládne riešenie z roku 2020 neakceptovateľné, výrazne poškodzuje pracujúcich ľudí a znižuje ich príjmy, preto ho navrhujú zmeniť.
