Bratislava 19. októbra (TASR) - Zákon o dlhovej brzde je potrebné po desiatich rokoch skúseností modernizovať. Niektoré jeho sankcie sú neúčinné, na druhej strane nedostatočne zohľadňuje krízové situácie ako pandémia či energetická kríza. Upozornili na to vo štvrtok na stretnutí s novinármi predstavitelia Ministerstva financií (MF) SR s tým, že pripravili základné tézy zmien v dlhovej brzde. Prijatie konkrétnej legislatívnej úpravy je už na novej vláde a parlamente.

Dočasne poverený minister financií Michal Horváth pripomenul, že návrh na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bol pripravený už predchádzajúcou vládou, v parlamente sa jej však nepodarilo túto novelu presadiť. Dôsledkom aktuálneho nastavenia je aj to, že dočasná vláda odborníkov musela pri súčasných vysokých úrovniach verejného dlhu pripraviť návrh vyrovnaného rozpočtu na budúci rok.

"Náš návrh prichádza s novým konceptom sankcií, ktoré by zabezpečili, že jednak takáto situácia sa v budúcnosti nevyskytne, ale zároveň zabezpečí aj to, že bude efektívnejší tlak na politikov v čase, keď je dlh vysoký, aby tento dlh znižovali. Lekciou posledných desiatich rokov je, že niektoré tie slabšie sankcie nefungovali tak efektívne, ako sme čakali," priblížil Horváth, ktorý bol v minulosti jedným zo spoluautorov dlhovej brzdy.

Základným východiskom zmien by podľa MF malo byť zapracovanie výdavkových limitov do ústavného zákona. V súčasnosti sú upravené len obyčajným zákonom a nie sú tak dobre previazané s pravidlami dlhovej brzdy. Ministerstvo tiež navrhuje prechod zo sledovania hrubého na čistý verejný dlh. Na jeho základe by boli stanovené štyri sankčné pásma v rozpätí 35 % až 50 % hrubého domáceho produktu (HDP), namiesto doterajších piatich, ktoré sa v čase menia. Únikové klauzuly zo sankcií v prípade hospodárskeho prepadu či iných nečakaných udalostí by mali byť v budúcnosti flexibilnejšie.

Zmeniť by sa mal podľa návrhu aj samotný systém sankcií. Mali by tvoriť nadstavbu k pravidlám výdavkových limitov, ktoré požadujú znižovanie deficitu verejných financií o 0,5 % HDP ročne. Vo vyšších sankčných pásmach by sa táto hodnota navyšovala "prirážkami" a zákonom požadovaná konsolidácia by tak bola vyššia. Najvyššie 4. pásmo by malo podľa MF obsahovať ešte dodatočnú "dlhovú poistku", ktorá by znamenala požiadavku nielen na znižovanie deficitu, ale priamo verejného dlhu.

Rezort financií pri vyšších sankčných pásmach navrhuje aj prísnejšie pravidlá schvaľovania rozpočtu. Napríklad v 3. pásme by poslanci Národnej rady (NR) SR mohli zmeniť návrh rozpočtu len ústavnou väčšinou. V najvyššom pásme by mala vláda povinnosť stiahnuť návrh rozpočtu z parlamentu, ak by poslanci svojimi návrhmi znemožnili plnenie sankcií dlhovej brzdy.

Pravidlám ozdravovania verejných financií by podľa MF pomohlo aj posilnenie postavenia a kompetencií Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Ministerstvo tiež navrhuje predĺženie horizontu rozpočtového plánovania zo súčasných troch na štyri roky, ako aj rozšírené využívanie nezávislých prognóz. Cieľom zmien v dlhovej brzde je zvrátiť rast zadlžovania a zabezpečiť postupný pokles verejného dlhu.